Popolcovou stredou vstúpili do obdobia pôstu nielen rímskokatolíci, ale aj členovia Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV). Veriaci Gréckokatolíckej cirkvi štartujú Veľký pôst, takzvanú Štyridsiatnicu o dva dni skôr.
Prísny pôst dodržiavajú katolíci dvakrát v roku. Existuje však rozdiel medzi pôstom na Popolcovú stredu a na Veľký piatok. Kým obrad označenia popolom symbolizuje pokánie za spáchané hriechy a snahu o nápravu, pôst na Veľký piatok je naplnením slov Matúšovho evanjelia: „No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom sa budú postiť.“
Obrad sypania popola na hlavu začala cirkev praktizovať až v 8. storočí. Podľa Tlačovej kancelárie KBS si popol sypali len veľkí a verejní hriešnici, ktorí na Popolcovú stredu začínali svoju cestu pokánia. Neskôr sa k nim dobrovoľne pridali aj ostatní veriaci. Obrad pokánia pre celú cirkev zaviedol v 11. storočí koncil v Benevente. Sypanie popola na hlavu sa nahradilo značením na čelo.
„V ECAV sa nepraktizuje označovanie veriacich krížikom z popola na čelo. No tento starokresťanský zvyk sa zachoval vo viacerých luteránskych cirkvách v Európe i vo svete,“ povedala pre Svet kresťanstva Emília Mihočová-Kmecová, šéfredaktorka časopisu Evanjelický východ. Na Popolcovú stredu sa v cirkevných zboroch nekonajú ani služby Božie. Na tie sa veriaci schádzajú až v prvú pôstnu nedeľu.
Podľa pôvodných pôstnych pravidiel mohli veriaci jesť len raz denne. Zdržiavať sa museli nielen požívania mäsa, ale aj rýb, mlieka a mliečnych výrobkov. Aktuálne pôstne pravidlá –zdržiavať sa predovšetkým mäsitých pokrmov – zaviedla apoštolská konštitúcia Poenitemini v roku 1966. Gréckokatolíci si v tieto dni odriekajú nielen mäso, ale aj mlieko a vajcia. Pôst od mäsa zachovávajú v stredy a piatky počas celých 40 dní.
„Pôst je znakom ochoty hľadať to, čo je Božie, čo nás prevyšuje. K spovedi a Večeri Pánovej býva v ECAV zvykom chodievať ,nalačno´,“ dodáva Mihočová-Kmecová. Vo všeobecnosti je však pôst v ECAV dobrovoľný. K prísnemu pôstu sú veriaci pozvaní len na Veľký piatok. To, čo spája rímskokatolíkov a evanjelikov je aj fialová liturgická farba ako symbol smútku a pokánia. Gréckokatolíci používajú tmavú alebo tmavočervenú farbu.
Záujemcovia sa môžu na veľkonočné sviatky pripravovať aj spolu s pápežom Františkom. KBS spustila projekt, vďaka ktorému môžu veriaci denne e-mailom dostávať krátke pápežove zamyslenia. „Ide o myšlienky Svätého Otca Františka, ktoré sú pripravené takým spôsobom, aby nás každý deň počas pôstneho obdobia oslovili, povzbudili, potešili, prehĺbili, priviedli k zamysleniu. Aby nám poslúžili na vnútorné oslobodenie, na očistenie, na povzbudenie, na poznanie nových skutočností,“ povedal predseda KBS Stanislav Zvolenský.
Do prípravy sa zapojilo už viac ako 9 500 veriacich. Prihlásiť sa možno aj naďalej na stránke post.kbs.sk. Podobnú iniciatívu spustili aj tvorcovia portálu 40dni.sk, ktorí ponúkajú pôstnu prípravu aj pre deti a mládež.
Monika Marušicová
Foto: wikipedia.org