Na budúci týždeň sa rožňavský biskup Vladimír Filo dožije 75 rokov, kedy každý biskup musí podať rezignáciu. Pre pretrvávajúce zdravotné problémy dôjde k menovaniu jeho nástupcu pravdepodobne čoskoro. Ponúkame vám prehľad mien, ktoré sú najčastejšie skloňované, aj s odhadom ich šancí.
Stanislav Stolárik je od roku 2004 pomocným biskupom košického arcibiskupa – metropolitu Bernarda Bobera. Jeho kňazské pôsobenie je síce späté s Košickou diecézou, neskôr arcidiecézou, ale narodil sa v Rožňave. Táto diecéza patrí do východnej cirkevnej provincie, takže je sufragánnou (pričlenenou) Košickej arcidiecéze. Kvôli týmto zväzkom je práve Stolárik najčastejšie spomínaný ako nový pastier rožňavských veriacich.
Medzi biskupmi Stolárikom a Haľkom možno nájsť niekoľko podobností: obaja sú pomocnými biskupmi metropolitov a obaja popri pastorácii pôsobia v akademickej sfére.
Spišský pomocný biskup Andrej Imrich ostáva jediným ponovembrovým pomocným biskupom,
ktorý stále nevedie žiadnu diecézu. V roku 2011, keď 75 rokov dovŕšil vtedajší spišský diecézny biskup František Tondra, bol ako možný nástupca spomínaný práve Imrich. Nakoniec sa Tondrovým nástupcom stal druhý pomocný biskup Štefan Sečka.
Foto: saletinirozkvet.webnode.sk, abu-bratislava.sk, tkkbs.sk, vitaz.rimkat.sk
Mons. prof. ThDr. PhDr. Stanislav Stolárik, PhD. (59), košický pomocný biskup (65 %)

Pre biskupa, ktorý sa pohybuje v univerzitnom prostredí (ako profesor teológie vyučuje na Teologickej fakulte Katolíckej univerzity v Košiciach, predtým na Rímskokatolíckej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave) a pôsobil najmä v mestských farnostiach (Trebišov, Humenné, Prešov), nemusí byť nábožensky, národnostne, ale aj geograficky členitá Rožňavská diecéza ideálnym pôsobiskom. Ale to platí o každom, koho tam pápež pošle.
V prípade presunu Stolárika do Rožňavy by sa arcibiskup Bober asi čoskoro dočkal nového pomocného biskupa.
Mons. prof. ThDr. Jozef Haľko, PhD. (50), bratislavský pomocný biskup (20 %)

Zároveň exituje aj paralela medzi Haľkom a končiacim biskupom Filom: aj ten v rokoch 1990 – 2002 pôsobil ako pomocný biskup vtedajšej Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy.
Biskup Haľko má z pohľadu možného pôsobenia v Rožňave oproti Stolárikovi jednu výhodu: ovláda maďarčinu. Už v roku 1997 bol poverený pastoráciou maďarsky hovoriacich veriacich v Bratislave.
Naopak, ako vyslovene mestský kňaz by mohol mať väčšie problémy vysporiadať sa so svojráznym regiónom ako ľudovejší Stolárik.
Mons. Andrej Imrich (67), spišský pomocný biskup (10 %)

ktorý stále nevedie žiadnu diecézu. V roku 2011, keď 75 rokov dovŕšil vtedajší spišský diecézny biskup František Tondra, bol ako možný nástupca spomínaný práve Imrich. Nakoniec sa Tondrovým nástupcom stal druhý pomocný biskup Štefan Sečka.
Spišská a Rožňavská diecéza nezdieľajú len spoločnú príslušnosť do východnej cirkevnej provincie a rozsiahlu geografickú hranicu, ale aj spoločný kňazský seminár na Spišskej Kapitule. Rožňavskí kňazi tak biskupa Imricha veľmi dobre poznajú.
Mons. Vladimír Stahovec (52), rektor Pápežského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme (5 %)
Medzi možnými nástupcami biskupa Fila sa spomína aj rektor Pápežského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme Vladimír Stahovec. Aj keď pochádza z Rožňavskej diecézy Košickej arcidiecézy (obec Hrabkov), je kňazom Rožňavskej diecézy, kde pôsobil vo farnostiach Krompachy, Nálepkovo a Margecany. Veľkú časť svojho kňazského života však strávil v Ríme, kde študoval a kde pôsobí aj posledných desať rokov.
Proti jeho menovaniu hovorí aj ďalšia skutočnosť: v ostatnom čase sú (nielen) na Slovensku za diecéznych biskupov menovaní skôr pomocní biskupi ako diecézni či rehoľní kňazi. Ide však o nepísané pravidlo, ktoré v prípade Rožňavskej diecézy nemusí platiť.
Imrich Gazda