Quantcast
Channel: Svet kresťanstva
Viewing all articles
Browse latest Browse all 310

Kto bude novým rožňavským biskupom?

$
0
0
Na budúci týždeň sa rožňavský biskup Vladimír Filo dožije 75 rokov, kedy každý biskup musí podať rezignáciu. Pre pretrvávajúce zdravotné problémy dôjde k menovaniu jeho nástupcu pravdepodobne čoskoro. Ponúkame vám prehľad mien, ktoré sú najčastejšie skloňované, aj s odhadom ich šancí.

Mons. prof. ThDr. PhDr. Stanislav Stolárik, PhD. (59), košický pomocný biskup (65 %)

Stanislav Stolárik je od roku 2004 pomocným biskupom košického arcibiskupa – metropolitu Bernarda Bobera. Jeho kňazské pôsobenie je síce späté s Košickou diecézou, neskôr arcidiecézou, ale narodil sa v Rožňave. Táto diecéza patrí do východnej cirkevnej provincie, takže je sufragánnou (pričlenenou) Košickej arcidiecéze. Kvôli týmto zväzkom je práve Stolárik najčastejšie spomínaný ako nový pastier rožňavských veriacich. 

Pre biskupa, ktorý sa pohybuje v univerzitnom prostredí (ako profesor teológie vyučuje na Teologickej fakulte Katolíckej univerzity v Košiciach, predtým na Rímskokatolíckej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave) a pôsobil najmä v mestských farnostiach (Trebišov, Humenné, Prešov), nemusí byť nábožensky, národnostne, ale aj geograficky členitá Rožňavská diecéza ideálnym pôsobiskom. Ale to platí o každom, koho tam pápež pošle.

V prípade presunu Stolárika do Rožňavy by sa arcibiskup Bober asi čoskoro dočkal nového pomocného biskupa.

Mons. prof. ThDr. Jozef Haľko, PhD. (50), bratislavský pomocný biskup (20 %)

Medzi biskupmi Stolárikom a Haľkom možno nájsť niekoľko podobností: obaja sú pomocnými biskupmi metropolitov a obaja popri pastorácii pôsobia v akademickej sfére. 

Zároveň exituje aj paralela medzi Haľkom a končiacim biskupom Filom: aj ten v rokoch 1990 – 2002 pôsobil ako pomocný biskup vtedajšej Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy. 

Biskup Haľko má z pohľadu možného pôsobenia v Rožňave oproti Stolárikovi jednu výhodu: ovláda maďarčinu. Už v roku 1997 bol poverený pastoráciou maďarsky hovoriacich veriacich v Bratislave.

Naopak, ako vyslovene mestský kňaz by mohol mať väčšie problémy vysporiadať sa so svojráznym regiónom ako ľudovejší Stolárik.

Mons. Andrej Imrich (67), spišský pomocný biskup (10 %)

Spišský pomocný biskup Andrej Imrich ostáva jediným ponovembrovým pomocným biskupom,
ktorý stále nevedie žiadnu diecézu. V roku 2011, keď 75 rokov dovŕšil vtedajší spišský diecézny biskup František Tondra, bol ako možný nástupca spomínaný práve Imrich. Nakoniec sa Tondrovým nástupcom stal druhý pomocný biskup Štefan Sečka.

Spišská a Rožňavská diecéza nezdieľajú len spoločnú príslušnosť do východnej cirkevnej provincie a rozsiahlu geografickú hranicu, ale aj spoločný kňazský seminár na Spišskej Kapitule. Rožňavskí kňazi tak biskupa Imricha veľmi dobre poznajú.

Mons. Vladimír Stahovec (52), rektor Pápežského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme (5 %)

Medzi možnými nástupcami biskupa Fila sa spomína aj rektor Pápežského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme Vladimír Stahovec. Aj keď pochádza z Rožňavskej diecézy Košickej arcidiecézy (obec Hrabkov), je kňazom Rožňavskej diecézy, kde pôsobil vo farnostiach Krompachy, Nálepkovo a Margecany. Veľkú časť svojho kňazského života však strávil v Ríme, kde študoval  a kde pôsobí aj posledných desať rokov. 

Proti jeho menovaniu hovorí aj ďalšia skutočnosť: v ostatnom čase sú (nielen) na Slovensku za diecéznych biskupov menovaní skôr pomocní biskupi ako diecézni či rehoľní kňazi. Ide však o nepísané pravidlo, ktoré v prípade Rožňavskej diecézy nemusí platiť.

Imrich Gazda

Foto: saletinirozkvet.webnode.sk, abu-bratislava.sk, tkkbs.sk, vitaz.rimkat.sk

Viewing all articles
Browse latest Browse all 310