František o ekonomike a konzumizme: Uctievame zlaté teľa peňazí

Pápež František sa vo viacerých doterajších príhovoroch a homíliách venoval problematike peňazí a majetku. Podobne ako Ježiš, ktorý sa v trinástich z 37 podobenstiev zaoberal touto témou.
Proti „kultúre vyraďovania“ sa pápež postavil počas jednej zjúnových generálnych audiencií, keď zdôraznil, že dnes už svetu nerozkazujú ľudia, ale peniaze. Svet sa podľa neho podriaďuje modle konzumu a zisku. „Ak sa pokazí počítač, je to tragédia, ale chudoba, potreby a drámy toľkých osôb sú považované za normálnu vec. Keď v mnohých častiach sveta deti nemajú čo jesť, ani toto nie je nič nové, zdá sa to byť normálne. Tak to však nemôže byť. Tieto veci sa stávajú bežnými. Naproti tomu, napríklad pokles o desať bodov na burzách v jednotlivých mestách, spôsobí hotovú tragédiu.“

O vytvorení nových idolov a šíriacej sa chudobe hovoril pontifik pri prijatí nových veľvyslancov pri Svätej stolici v polovici mája. Chudoba sa stáva čoraz viac zjavnou, pričom ľudia zápasia o prežitie, neraz o prežitie v nedôstojných podmienkach. „Vytvorili sme nové idoly. Uctievanie zlatého teľaťa našlo svoju novú podobu v kulte peňazí a diktatúre ekonomiky, ktorá je anonymná a chýba jej skutočne ľudský cieľ.“

Hodnota ľudskej práce a chabé mzdy boli témou homílie na sviatok svätého Jozefa, robotníka. Podľa Františka sa stalo bežným neplatiť spravodlivú mzdu, neposkytovať prácu, keďže v súčasnosti „sa pozerá iba na účty a finančné uzávierky: hľadí sa iba na to, ako môžem profitovať“.

O potrebe nezostať nevšímavý voči nerovnostiam, ktoré vládnu svetu, rozprával pápež aj počas nedávnej návštevy chudobnej mestskej štvrte Varginha v Rio de Janeiro: „Kiež by každý človek – podľa vlastných možností a v súlade so svojou zodpovednosťou – dokázal prispieť k odstráneniu sociálnej nespravodlivosti. K svetu, v ktorom by sa lepšie žilo, nevedie kultúra sebectva a individualizmu, ktoré často riadia našu spoločnosť, ale kultúra solidarity“.

Proti sociálnej nespravodlivosti pozdvihol svoj hlas aj pri príležitosti cesty na ostrov Lampedusa začiatkom júla: „Kultúra blahobytu, ktorá nás vedie k tomu, aby sme mysleli na seba z nás robí osoby necitlivé voči kriku druhých, dáva nám žiť v mydlových bublinách, ktoré sú krásne, ale sú ničím, sú prázdnou ilúziou, ktorá privádza k ľahostajnosti voči druhým, ba dokonca ku globalizácii ľahostajnosti. (...) Zvykli sme si na utrpenie druhého, netýka sa nás, nezaujíma nás, nie je to naša záležitosť!“

Silné sociálne cítenie pápeža Františka má v Latinskej Amerike svoje pevné korene. Aj jedna z výrazných postáv Druhého vatikánskeho koncilu, brazílsky arcibiskup Dom Hélder Pessoa Câmara, sa preslávila výrokom: „Keď poskytnem jedlo chudobným, nazývajú ma svätcom. Keď sa opýtam prečo sú chudobní, nazvú ma komunistom.“

Varovanie pred konzumizmom a kultom peňazí nebolo ojedinelé ani v rétorike Benedikta XVI. Emeritný pontifik napríklad v posolstve k tohtoročnému Svetovému dňu pokoja označil za „alarmujúce ohniská napätia a sporov, spôsobené narastajúcimi nerovnosťami medzi bohatými a chudobnými v dôsledku prevládajúcej egoistickej a individualistickej mentality, vyjadrenej aj v podobe neregulovaného finančného kapitalizmu“. Aj počas svojej cesty na Svetové dni mládeže do Madridu v roku 2011 zdôraznil, že „ekonomika nemôže fungovať iba v rámci samoregulovaného trhu, ale potrebuje aj etický spôsob svojho fungovania, aby pracovala pre človeka“. Dychtivú honbu za finančným ziskom odsúdil taktiež vo svojej sociálnej encyklike Caritas in veritate: „Ak sa zisk stane výlučným cieľom, ak nie je správne dosiahnutý a nemá za posledný cieľ spoločné dobro, hrozí nebezpečenstvo, že zničí bohatstvo a vytvorí chudobu.“