Po dokumente českého režiséra Petra Minaříka Arcibiskup s lidskou tváří (2012) a dvoch minuloročných knihách rozhovorov s odvolaným arcibiskupom (Vyznanie a Medzi nebom a peklom) sa do kín dostal dokument moderátorky a speváčky Oľgy Záblackej. Podľa filmových kritikov „podlieza aj bežný štandard televíznej relácie“ a vyznieva „ako natiahnutá scénka z relácie Modré z neba“.
„Bez otázok, odpovedí, záveru alebo hlbšej myšlienky ponúka nekonečnú vlnu emócií postavenú na záberoch z večerných správ,“ napísala v denníku Pravda Katarína Šamajová. „Bezák na bicykli, Bezák hrajúci na fujare, Bezák s pohárom vína a Bezák medzi deťmi. Obrazy, ktoré mali poodhaliť už odhalenú povahu bývalého arcibiskupa, tvorili gro filmu.“
Opakovanie stokrát povedaného vytkol filmu aj Miloš Krekovič z denníka SME. „Keď štáb v hre na realitu ochotnícky klepe Antonovi Srholcovi na dvere a osobnosť s ,prekvapením´ otvára, cítime len trápnosť. Keď autorka–scenáristka namiesto debaty na streche urobí interview v kostole, ale kladie rovnako neúprimne empatické otázky, akože na telo, želáme si, aby rýchlo skončila a mohol chvíľu rozprávať sám zosadený arcibiskup,“ napísal Krekovič.
Obzvlášť infantilným je podľa oboch kritikov pokus odľahčiť situáciu rozprávkou o Bezáčikovi Priamom a Sokolovi Krivom. „Kde bolo, tam bolo, bola krajina Slovíčkovo a v nej Arcík Bezáčik. Ľúbili ho ovečky aj včielky, zastupoval Vatičkán.´ Zdá sa vám to detinské? Vidieť hercov Latináka a Jakaba posediačky na koberci recitovať rozprávku o odvolanom kňazovi zanecháva pochybnosti, či ste v kine správne,“ hodnotí Krekovič.
O čosi milosrdnejší bol Marcel Šedo z portálu kinema.sk. Rozprávanie vo filme je podľa neho pestré, neprekáža mu ani rozprávka o Bezáčikovi. Aj keď sa jedná o plytké a tendenčné dielo, film podľa neho nenudí. Prirovnal ho ku kvalitnejšie nakrútenej a dramaturgicky lepšie zostavenej relácii Na Streche, ktorú kedysi Záblacká moderovala. „Do diskusie o kauze či osobe samotného Bezáka neprináša nič nové a pritakáva všeobecnej mienke,“ domnieva sa Šedo.
Z nového dokumentu tak nemá osoh ani Bezák, ani diváci. Len jeho autorka, ktorá sa primerane zviditeľnila.
Imrich Gazda
Obzvlášť infantilným je podľa oboch kritikov pokus odľahčiť situáciu rozprávkou o Bezáčikovi Priamom a Sokolovi Krivom. „Kde bolo, tam bolo, bola krajina Slovíčkovo a v nej Arcík Bezáčik. Ľúbili ho ovečky aj včielky, zastupoval Vatičkán.´ Zdá sa vám to detinské? Vidieť hercov Latináka a Jakaba posediačky na koberci recitovať rozprávku o odvolanom kňazovi zanecháva pochybnosti, či ste v kine správne,“ hodnotí Krekovič.
O čosi milosrdnejší bol Marcel Šedo z portálu kinema.sk. Rozprávanie vo filme je podľa neho pestré, neprekáža mu ani rozprávka o Bezáčikovi. Aj keď sa jedná o plytké a tendenčné dielo, film podľa neho nenudí. Prirovnal ho ku kvalitnejšie nakrútenej a dramaturgicky lepšie zostavenej relácii Na Streche, ktorú kedysi Záblacká moderovala. „Do diskusie o kauze či osobe samotného Bezáka neprináša nič nové a pritakáva všeobecnej mienke,“ domnieva sa Šedo.
Z nového dokumentu tak nemá osoh ani Bezák, ani diváci. Len jeho autorka, ktorá sa primerane zviditeľnila.
Imrich Gazda
Foto: barracudamovie.sk