Objekty pripomínajúce Jána Pavla II. možno nájsť v mnohých slovenských mestách, mestečkách a dedinkách. Poprad, Nitra, Žilina, Ružomberok, Snina, Svit, Levoča, Vranov nad Topľou. Snáď žiadny svätý nie je v našej krajine taký obľúbený ako čoskoro svätý Ján Pavol II. Veľkú zásluhu na tom má aj jeho slovanský pôvod a časté návštevy Slovenska.
V Prešove na sídlisku Sekčov stojí Centrum voľného času bl. Jána Pavla II. Na sídlisku Šváby zasa možno nájsť Komunitno-pastoračné centrum bl. Jána Pavla II. V Banskej Bystrici už niekoľko rokov funguje Diecézne centrum Jána Pavla II. Inštitút rodiny bl. Jána Pavla II. v Bratislave sa zasa zameriava na prípravu snúbencov a rozvíjanie Wojtyłovho učenia o rodine. „Príležitosť svätorečenia Jána Pavla II. nás vyzýva zamyslieť sa nad jeho prácou, pastoráciou a prejaviť vďaku Bohu za to, že sme mohli byť súčasťou pôsobenia takej veľkej osobnosti,“ povedala pre Svet kresťanstva riaditeľka prešovského centra voľného času Eva Hužvárová.
Horná Ves: Prvý kostol zasvätený Jánovi Pavlovi II.
Hoci sa na Slovensku kostoly nestavajú v takom rozsahu ako v minulosti, aj u nás sa nájdu farnosti zasvätené blahoslavenému pápežovi. Banskobystrická diecéza sa môže popýšiť hneď dvoma. V Hornej Vsi sa nachádza Farský kostol bl. Jána Pavla II., pápeža a v Lieskovci Kostol bl. Jána Pavla II., apoštola Božieho milosrdenstva. Pôvodne mal byť novopostavený kostol v Hornej Vsi zasvätený Najsvätejšej Trojici. Po blahorečení Jána Pavla II. vtedajší diecézny biskup Rudolf Baláž napísal kremnickému farárovi, aby zvážili zmenu. „Vraj s tým boli menšie problémy. Museli to schváliť vo Vatikáne. Poliaci najskôr chceli, aby takéto zasvätenie bolo len ich privilégiom. Nakoniec to ale prešlo a náš kostol je prvý na Slovensku zasvätený Jánovi Pavlovi II,“ povedal pre denník SME Ján Považan, člen farskej rady v Hornej Vsi.
Zo svätorečenia patróna sa teší aj súčasný farár Zdeněk Jozef Zoltánfi. „Myslím, že väčšina veriacich kresťanov na Slovensku má radosť z toho, že pápež, ktorého sme poznali, ktorý mal blízko k slovenskému národu a ktorý niekoľkokrát navštívil Slovensko, bude svätorečený, a to v tak krátkom čase po jeho smrti. Či veriaci našej farnosti majú k tomuto pápežovi bližšie ako iní veriaci, to si netrúfam hodnotiť. Myslím si, že všeobecne je vzťah Slovákov k bl. Jánovi Pavlovi II. veľmi pozitívny a som si istý, že takýto vzťah má aj väčšina veriacich našej farnosti,“ vysvetlil Zoltánfi pre Svet kresťanstva. Podľa jeho slov však v najbližších dňoch farnosť čaká riešenie praktických otázok súvisiacich so zmenou názvu z „blahoslavený“ na „svätý“.
O výnimočnej úcte Slovákov k čoskoro svätému Wojtylovi svedčí aj množstvo jeho relikvií, ktoré sa na našom území nachádzajú. Krv bl. Jána Pavla II. dostali do daru viaceré slovenské farnosti, napríklad Oravská Polhora, Spišská kapitula, bratislavská Farnosť svätej rodiny, Horné Sŕnie, Dolná Súča či univerzitná Kaplnka sv. Alberta v Ružomberku.
V tieni Jána Pavla II. ostáva druhý čoskoro svätý pápež. Relikvie Jána XXIII., ani inštitúcie, ktoré by niesli jeho meno, na Slovensku zatiaľ nie sú. U našich západných susedov však funguje Centrum bl. Jána XXIII. v Hlinsku. „Počiatok je určite nutné hľadať u niekdajšieho púchovského farára, preláta Palkoviča, ktorý sa pred nami, mladými bohoslovcami na adresu Jána XXIIII. vždy vyjadroval s úctou, nádejou a úsmevom na tvári. Podobne, ako mnohí ďalší kňazi, ktorí v období jeho pontifikátu boli služobní elévi. Do tohto rangu si dovolím zahrnúť i dnešného pápeža Františka. Neskôr k tomu prispel aj životopisný film Pápež mieru,“ vysvetlil zakladateľ centra Martin Lanži.
Podľa jeho slov je centrum výnimočné a s Jánom XXIII. ho spája ťažká pozícia, z ktorej vychádzal. „Centrum sa nachádza presne na opačnom konci mesta ako farský kostol. Dnes je však súčasťou mesta, kde pulzuje nielen náboženský život. Presne podľa životného slohu Jána XXIII.,“ povedal Lanži. Občianske združenie v súčasnosti vedie naša čitateľka Lídia Pavlišová. Na Jánovi XXIII. obdivuje jeho humor, aj pokoru. „Je pre mňa vzorom odovzdanosti do Božej prozreteľnosti, príkladom pokojného vedenia dialógu medzi všetkými ľuďmi a vyžarujúcej dobroty srdca,“ dodala Pavlišová.
Monika Marušicová
Podľa jeho slov je centrum výnimočné a s Jánom XXIII. ho spája ťažká pozícia, z ktorej vychádzal. „Centrum sa nachádza presne na opačnom konci mesta ako farský kostol. Dnes je však súčasťou mesta, kde pulzuje nielen náboženský život. Presne podľa životného slohu Jána XXIII.,“ povedal Lanži. Občianske združenie v súčasnosti vedie naša čitateľka Lídia Pavlišová. Na Jánovi XXIII. obdivuje jeho humor, aj pokoru. „Je pre mňa vzorom odovzdanosti do Božej prozreteľnosti, príkladom pokojného vedenia dialógu medzi všetkými ľuďmi a vyžarujúcej dobroty srdca,“ dodala Pavlišová.
Monika Marušicová
Foto: facebook.com, wikipedia.org