Pápežova trojdňová cesta v Jordánsku, Palestíne a Izraeli priniesla viacero silných momentov. Kým niektoré boli naplánované, iné boli prejavom Františkovej spontánnosti.
1. Modlitba pri múre rozdeľujúcom Betlehem
1. Modlitba pri múre rozdeľujúcom Betlehem
Počas cesty cez mesto Ježišovho narodenia nechal František zastaviť auto pri múre oddeľujúcom palestínsku a židovskú časť. Po niekoľkominútovej tichej modlitbe sa ho dotkol čelom a rukou – podobne, ako to robia židia pri Múre nárekov.
„Najautentickejšie gestá sú tie, ktoré nie sú vopred pripravované, ale jednoducho prídu, nie? Uvažoval som v tom zmysle, že niečo by sa mohlo urobiť, ale žiadne zo spomenutých gest nebolo vopred plánované,“ odpovedal František na novinársku otázku počas spiatočného letu do Ríma.
2. Pozvanie palestínskeho a izraelského prezidenta do Vatikánu
„Najautentickejšie gestá sú tie, ktoré nie sú vopred pripravované, ale jednoducho prídu, nie? Uvažoval som v tom zmysle, že niečo by sa mohlo urobiť, ale žiadne zo spomenutých gest nebolo vopred plánované,“ odpovedal František na novinársku otázku počas spiatočného letu do Ríma.
2. Pozvanie palestínskeho a izraelského prezidenta do Vatikánu
„Na tomto mieste, kde sa narodilo Knieža pokoja, sa chcem obrátiť s pozvaním na Vás, pán prezident Mahmúd Abbás, a na prezidenta Šimona Peresa, pozdvihnúť spolu so mnou intenzívnu modlitbu, vyprosujúc od Boha dar pokoja. Ponúkam svoj dom vo Vatikáne, aby hostil toto modlitbové stretnutie.“ Týmito slovami, ktoré František povedal po svätej omši v Betleheme, a zopakoval ich po prílete do Tel Avivu, pozval oboch prezidentov k spoločnej modlitbe za mierové riešenie sporov. Počas spiatočného letu dodal, že jeho iniciatíva nemá byť považovaná za politickú mediáciu. „Veľa sa modlím k Pánovi, aby títo dvaja vodcovia a obe vlády mali odvahu pohnúť sa vpred. To je jediná cesta k pokoju,“ povedal František.
Obaja prezidenti pozvanie prijali. „Chceme vykonať túto modlitbu, ako ste nás k tomu včera pozvali, vo vašom dome, ale aj v našom dome chceme konať takúto spoločnú modlitbu,“ reagoval izraelský prezident Šimon Peres.
3. Stretnutie s konštantínopolským patriarchom
Obaja prezidenti pozvanie prijali. „Chceme vykonať túto modlitbu, ako ste nás k tomu včera pozvali, vo vašom dome, ale aj v našom dome chceme konať takúto spoločnú modlitbu,“ reagoval izraelský prezident Šimon Peres.
3. Stretnutie s konštantínopolským patriarchom
Päťdesiat rokov po historickom objatí pápeža Pavla VI. a konštantínopolského patriarchu Atenagorasa sa v Jeruzaleme zvítali ich nástupcovia František a Bartolomej I. „Vzájomne sa v láske objímame, aby sme pokračovali na púti smerom k plnému spoločenstvu v láske a pravde,“ opísal silu okamihu patriarcha Bartolomej, na čo mu František odpovedal: „Odložme bokom rozpaky, ktoré sme zdedili z minulosti a otvorme naše srdcia pôsobeniu Ducha Svätého, Ducha lásky...“ Postoj vzájomnej otvorenosti spečatili aj v podpísaní spoločnej deklarácie.
V Bazilike Božieho hrobu sa obaja zúčastnili ekumenickej bohoslužby, prvej na tomto mieste, na ktorej boli prítomní aj predstavitelia ďalších kresťanských cirkví. Pápež a patriarcha si spoločným bozkom uctili miesto, na ktorom bolo podľa tradície položené mŕtve Ježišovo telo.
4. Pobozkanie rúk obetiam holokaustu
V Bazilike Božieho hrobu sa obaja zúčastnili ekumenickej bohoslužby, prvej na tomto mieste, na ktorej boli prítomní aj predstavitelia ďalších kresťanských cirkví. Pápež a patriarcha si spoločným bozkom uctili miesto, na ktorom bolo podľa tradície položené mŕtve Ježišovo telo.
4. Pobozkanie rúk obetiam holokaustu
František navštívil pamätník obetí holokaustu Yad Vashem rovnako ako jeho predchodcovia Benedikt XVI. a Ján Pavol II. Predniesol v ňom pôsobivú meditáciu, ktorej podstatu zhrnul do slov zapísaných do pamätnej knihy: „S hanbou za to, čo bol schopný urobiť človek, stvorený na obraz a podobu Boha. S hanbou za človeka, ktorý sa stal zlým správcom. S hanbou za to, že človek považujúci sa za boha, obetoval sebe samému svojich bratov. Už nikdy, nikdy viac!“
Počas ceremónie mu riaditeľ pamätníka predstavil niekoľko osôb, ktoré prežili holokaust. František každému z nich pobozkal ruku. Medzi nimi bol aj 72-ročný Joseph Gottdenker, ktorého v detstve pred koncentračným táborom zachránila katolícka rodina z Krakova. Dnes so svojou manželkou – katolíčkou žije v Kanade. „František je skutočne ,inkluzívny´ pápež, spontánny, svojou jednoduchosťou a priamym štýlom, svojou schopnosťou prekonávať rozdiely, sa stal veľmi populárny u nás v Kanade, aj v USA,“ citoval Gottdenkera portál Vatican Insider.
5. Tlačová konferencia na palube lietadla
Počas ceremónie mu riaditeľ pamätníka predstavil niekoľko osôb, ktoré prežili holokaust. František každému z nich pobozkal ruku. Medzi nimi bol aj 72-ročný Joseph Gottdenker, ktorého v detstve pred koncentračným táborom zachránila katolícka rodina z Krakova. Dnes so svojou manželkou – katolíčkou žije v Kanade. „František je skutočne ,inkluzívny´ pápež, spontánny, svojou jednoduchosťou a priamym štýlom, svojou schopnosťou prekonávať rozdiely, sa stal veľmi populárny u nás v Kanade, aj v USA,“ citoval Gottdenkera portál Vatican Insider.
5. Tlačová konferencia na palube lietadla
Počas spiatočného letu do Ríma František odpovedal na najrôznejšie novinárske otázky. Vrátil sa nielen k práve skončenej púti, ale dotkol sa aj reformy Rímskej kúrie a vatikánskej banky, celibátu, rozvedených katolíkov či blahorečenia Pia XII. V médiách najviac zarezonovalo prirovnanie zneužívania detí klerikmi k slúženiu „čiernej omše“.
„Nielenže sa nebojí, ale chce byť k dispozícii a postaviť sa k akejkoľvek otázke. Snažil som sa, ako pri ceste z Ria, tak aj teraz, azda ohraničiť, určiť čas a počet otázok, alebo orientovať ich viac na samotnú cestu. Pápež nie. Výslovne chcel úplnú otvorenosť, totálnu disponibilitu odpovedať na akúkoľvek otázku, ktorá mu bude položená,“ charakterizoval Františkov prístup hovorca Svätej stolice Federico Lombardi.
„Nielenže sa nebojí, ale chce byť k dispozícii a postaviť sa k akejkoľvek otázke. Snažil som sa, ako pri ceste z Ria, tak aj teraz, azda ohraničiť, určiť čas a počet otázok, alebo orientovať ich viac na samotnú cestu. Pápež nie. Výslovne chcel úplnú otvorenosť, totálnu disponibilitu odpovedať na akúkoľvek otázku, ktorá mu bude položená,“ charakterizoval Františkov prístup hovorca Svätej stolice Federico Lombardi.