Svet kresťanstva

Uplynulý týždeň bol bohatý na zaujímavé udalosti nielen vo Vatikáne, ale aj u nás na Slovensku.

Polstoročie od smrti Jána XXIII. V pondelok uplynulo 50 rokov od smrti pápeža Jána XXIII. (1958 – 1963). V Bazilike sv. Petra bola zaňho slúžená omša, po ktorej prišiel medzi veriacich pápež František. Zdôraznil, že dôvod, prečo bol obľúbený medzi veriacimi i neveriacimi, odkrýva jeho biskupské heslo Poslušnosť a pokoj. Počas svojho krátkeho pontifikátu Ján XXIII. inicioval prvú synodu Rímskej diecézy, podnietil revíziu cirkevného práva a zvolal Druhý vatikánsky koncil. Jeho intervencia napomohla prekonaniu tzv. kubánskej krízy, ktorá takmer prerástla do otvoreného vojnového konfliktu. Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Ján Pavol II. v roku 2000.

František s patriarchom arménskych katolíkov. V pondelok pápež prijal patriarchu Cilície Nersesa Bedrosa XIX. Tarmouniho, ktorý je hlavou arménskych katolíkov. Na druhý deň s Františkom koncelebroval rannú omšu v Dome sv. Marty.

Český Ústavný súd potvrdil reštitúcie.Ústavný súd Českej republiky v pondelok odmietol námietky k zákonu o majetkovom vyrovnaní. „Naša spoločnosti si môže gratulovať, že sa jej problém nápravy niektorých škôd spôsobených cirkvám v dobe komunizmu podarilo vyriešiť,“ uviedol vo svojom vyhlásení predseda Českej biskupskej konferencie, kardinál Dominik Duka a dodal: „Hoci zaznievali hlasy, že cirkvi sa vzdali príliš veľa majetku, ktorým im právom náleží, a napriek úplne opačným hlasom, ide o riešenie prospešné pre celú našu spoločnosť.“ Podľa Duku je potrebné začať sa venovať podstatnejším témam.

František s prezidentmi Talianskej a Kapverdskej republiky. V pondelok sa pápež stretol s prezidentom Kapverdskej republiky Jorgem Carlosom de Almeidom Fonsecom. Na súostroví, ktoré leží západne od Afriky, žije približne pol milióna obyvateľov. Napriek tomu, že je výlučne kresťanského vierovyznania, právne postavenie miestnych katolíkov bude ošetrené až o pár dní, keď bude podpísaná dohoda medzi miestnou vládou a Svätou stolicou. V sobotu František zasa prijal novozvoleného talianskeho prezidenta Giorgia Napolitana.

Noví blahoslavení mučeníci. V utorok pápež František potvrdil mučenícku smrť štyroch skupín veriacich, ktorí boli popravení počas španielskej občianskej vojny. Spolu 95 mučeníkov z radov kňazov, rehoľníkov, rehoľníčok a laikov tak môže byť čoskoro vyhlásených za blahoslavených. Pápež takisto potvrdil hrdinské cnosti štyroch Božích služobníkov.

Kardinál Piacenza na Slovensku. Prefekt Kongregácie pre klérus, kardinál Piacenza navštívil našu krajinu pri príležitosti 1150. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda. V stredu ho prijali na Apoštolskej nunciatúre, vo štvrtok sa stretol s kňazmi a členmi KBS v Žiline, v piatok s bohoslovcami v Kňazskom seminári sv. Františka Xaverského v Banskej Bystrici – Badíne a v sobotu posvätil oltár a obnovený Farský kostol sv. Juraja v obci Stará Halič.

Zomrel kardinál Nagy. Vo veku 91 rokov v stredu zomrel kardinál poľsko-maďarského pôvodu Stanisław Kazimierz Nagy. Kardinálsky titul mu v roku 2003 udelil jeho dlhoročný priateľ Ján Pavol II. Počet členov kardinálskeho zboru sa tak znížil na 204, z ktorých je 112 kardinálov – voliteľov.

Pápežský kazateľ na Spiši. V stredu sa v Kňazskom seminári biskupa Jána Vojtaššáka na Spišskej Kapitule skončilištvordňové kňazské duchovné cvičenia, ktoré viedol kazateľ Pápežského domu Raniero Cantalamessa. Ústrednou témou bol hymnus Príď Duchu Svätý tvorivý (Veni Creator Spiritus).

František o karierizme v cirkvi. Pápež sa už po niekoľkýkrát vrátil k téme cirkevného karierizmu. Vo štvrtok na túto tému hovoril pred študentmi Pápežskej cirkevnej akadémie, ktorá vychováva cirkevných diplomatov. Vyzval ich, aby nikdy nehľadali kariéru, lebo karierizmus je malomocenstvom.

Žiaci u pápeža. V piatok František prijal v Aule Pavla VI. asi 9 000 žiakov, odchovancov a učiteľov z jezuitských škôl v Taliansku a Albánsku. „Pripravil som si nejaký text, ale je to päť strán! Trochu nudné...,“ odložil František svoj príhovor, ktorý zhrnul do niekoľkých a následne vyzval prítomných, aby mu kládli otázky. Pýtali sa ho na kňazské povolanie, či sa chcel stať pápežom, prečo sa nepresťahoval do Domu sv. Marty, na pochybnosti vo viere, ale aj na finančnú krízu. „Angažovať sa v politike je pre kresťana povinnosťou. Nemôžeme sa hrať na Piláta, umývať si ruky. (...) ,Politika je špinavá´, ale zaujímalo by ma prečo? Prečo do nej kresťania nevstúpia s evanjeliovým duchom?“ reagoval František na otázku o úlohe kresťanov v politike.

Festival Lumen po 21-krát. Trnava sa počas víkendu zaplnila účastníkmi festivalu Lumen. Tento rok na ňom hosťovali kapely z Austrálie, Veľkej Británie, Nemecka, Talianska a zo Slovenska. „Gospelová hudba v ich podaní má ďaleko od typickej chrámovej hudby, napriek tomu odovzdáva posolstvo,“ uviedol pre TK KBS člen organizačného tímu Michal Kráľovič. V rámci sprievodného programu s účastníkmi diskutovali známe osobnosti ako Marián Čekovský, Dano Dangl, Dan Bárta či Michal Kaščák. Odpoveď na otázku Kto je pápež František? hľadali s asi stovkou účastníkov aj tvorcovia portálu Svet kresťanstva.

Desať námestí pre Desatoro. V sobotu sa František vo videoposolstve prihovoril účastníkom podujatia Desať námestí na desatoro Božích prikázaní, ktoré sa konalo v Miláne a venovalo sa prikázaniu Spomeň si, aby si deň sviatočný svätil. „Desať Božích prikázaní je Boží dar. Slovo ,príkaz´ nie je v móde. Súčasnému človeku pripomína niečo negatívne, vôľu niekoho, kto určuje hranice, kto stavia v živote prekážky,“ povedal František a neskôr dodal: „Desatoro nie je akýmsi hymnom na ,nie´, ale hymnom na ,áno´. To ,áno´ Bohu, ,áno´ Láske.“ Podujatie pripravila Pápežská rada na podporu novej evanjelizácie a Konferencia biskupov Talianska v spolupráci s hnutím Obnova v Duchu Svätom. Jednotlivé námestia talianskych miest postupne uvažujú nad prikázaniami Desatora. O prvom prikázaní sa hovorilo v Ríme 8. septembra 2012, o druhom vo Verone a o treťom v Neapole.

Ďalší proces blahorečenia na Slovensku. V nedeľu sa v Skalici začala diecézna fáza procesu blahorečenia bohoslovca Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul Janka Havlíka (1928-1965), ktorý bol umučený komunistickým režimom.

Imrich Gazda

Diáre z predchádzajúcich týždňov nájdete tu.

Foto: wikipedia.org, tkkbs.sk, facebook.com/festival.lumen

Od zvolenia kardinála Bergoglia do čela Katolíckej cirkvi sa množia hlasy jeho oponentov. Kritika zaznieva z mnohých smerov. Za najzávažnejšiu možno považovať tú, ktorá ho obviňuje z postupného vzdávania sa svojho primátu.

Takzvaní tradicionalisti, ktorých je niekedy ťažké odlíšiť od tzv. sedesvakantistov (osoby považujúce sa za katolíkov, ale neuznávajúce legálnosť zvolenia a pôsobenia rímskych biskupov počnúc blahoslaveným Jánom XXIII.), sa usilujú nájsť množstvo námietok, ktorými by podkopali – priamo či nepriamo – autoritu úradujúceho pontifika. Medzi najbanálnejšie výhrady patrí jeho aktuálne vysoká miera popularity medzi veriacimi katolíkmi, ďalšími kresťanmi, ako aj medzi príslušníkmi iných náboženstiev a neveriacimi. Zabúda sa pritom, že aj Benedikt XVI. bol - prinajmenšom niekoľko mesiacov po svojom zvolení - vnímaný rovnako pozitívne a že veľký záujem ľudí o stretnutia s ním bol príznačný prakticky až do skončenia jeho pontifikátu.

Iný typ námietok predstavujú kritické pripomienky k spôsobu vykonávania úradu nástupcu apoštola Petra. Kritike býva podrobovaný jeho pastoračný modus vyznačujúci sa doposiaľ nevídaným stupňom bezprostrednosti, a tiež jeho liturgický štýl, ktorý síce možno označiť za zjednodušenejší oproti emeritnému pápežovi, avšak rozhodne nie za rozporný s platnými liturgickými normami a zvyklosťami. V tejto súvislosti je potrebné zamyslieť sa, či pápeža robí pápežom to, že býva alebo nebýva v Apoštolskom paláci, nosí zlatý alebo železný pektorál, nosí viacero kompletov liturgických rúch alebo len jeden.

Najostrejšia (a treba povedať, že aj najvážnejšia) kritika je smerovaná k teologickému chápaniu jeho munus docendi. Pápež František údajne podrýva vážnosť svojho úradu nesprávnym ponímaním biskupskej kolegiality. Tradicionalistické námietky tohto druhu sa opierajú – okrem iného – aj o ustanovenie osemčlennej pracovnej skupiny kardinálov, s ktorými bude úzko spolupracovať pri dlhodobo očakávanej a plánovanej reforme Rímskej kúrie, ústredného administratívneho aparátu cirkvi. K tejto výhrade možno predniesť niekoľko pripomienok:

1. Obviňovať pápeža, že nesprávne vykonáva svoj úrad je nielen trúfalé a nedôstojné, ale hraničí s neúctou k ľudskej osobe, v tomto prípade k osobe viditeľnej hlavy cirkvi. Zabúda sa pritom, že táto hlava je vo výkone svojich kompetencií limitovaná výlučne Božími zákonmi a vlastným svedomím pred Bohom, pričom nemožno poprieť, že svojimi krokmi (akokoľvek rozporuplne vnímanými či už nekatolíkmi, alebo – v niektorých situáciách – aj príslušníkmi hierarchického kléru) vždy sleduje výlučne dobro cirkvi. O slobodnom výkone „úradu Kristovho zástupcu a pastiera celej cirkvi“ a o jeho „najvyššej a univerzálnej moci nad cirkvou“ sa zmieňuje aj Katechizmus Katolíckej cirkvi v čl. 882. Rovnako tak konštitúcia Druhého vatikánskeho koncilu Lumen Gentium (čl. 18) uvádza, že veriaci majú „pevne veriť“, že posvätný primát rímskeho pápeža a jeho neomylný učiteľský úrad majú „neprestajné trvanie, moc a zmysel“.

2. Spôsob, akým pontifik vykonáva svoju úlohu, závisí na jeho vlastnom slobodnom uvážení. Môže podniknúť akékoľvek kroky, ktoré uznáva za vhodné a správne pri spravovaní Kristovho ľudu. Jasne sa o tom vyjadril Pericle Felici, generálny sekretár Druhého vatikánskeho koncilu 16. novembra 1964 vo svojich Oznamoch, ktoré sú suplementom vyššie spomínanej konštitúcie Lumen Gentium: „Rímskemu pápežovi, ktorému je zverená starosť o celé Kristovo stádo, prináleží určiť podľa svojho odborného posúdenia, akým spôsobom je vhodné túto starostlivosť uskutočňovať v praxi, či osobne, alebo kolégiovo, podľa potrieb cirkvi, ktoré sa časom menia. Rímsky pápež postupuje podľa svojho úsudku, majúc na zreteli dobro cirkvi, čo sa týka určovania, vykonávania a schvaľovania kolégiovej činnosti.“

3. Zvoliť si okruh blízkych spolupracovníkov je bežné nielen v rozličných postoch pri spravovaní štátu alebo v prípade komerčných firiem, ale je to postup bežný aj v cirkvi. Zvlášť biskupi, nositelia plnosti kňazskej služby, ktorým je zverená starostlivosť o spásu duší a časné statky cirkvi, si vyberajú osoby požívajúce ich maximálnu dôveru. Na nich sa obracajú so žiadosťami o radu, na ich pomoc a schopnosti sa spoliehajú pri výkone úloh vyplývajúcich z biskupskej služby. Prirodzene, až v druhom rade, keďže primárnou pomocou a posilou by im malo byť vedenie Ducha Svätého a príhovor svätých.

Podobne aj pápež, hlava cirkvi, ktorý znáša „sollicitudo omnium ecclesiarum“, teda starostlivosť o všetky (partikulárne) cirkvi, má k dispozícii kolégium biskupov celého sveta ako poradný orgán sui generis, v spoločenstve s ktorým vykonáva svoju plnú a najvyššiu moc nad cirkvou. Osobitným kolégiom je zbor kardinálov. Jemu prináleží – ako sa uvádza v kánone 349 Kódexu kánonického práva– nielen postarať sa o voľbu rímskeho veľkňaza, ale aj pomáhať mu „buď kolegiálne, keď sú zvolávaní, aby prerokovali otázky väčšieho významu, alebo ako jednotlivci, keď totiž v rozličných úradoch, ktoré zastávajú, poskytujú pomoc rímskemu veľkňazovi predovšetkým v každodennej starostlivosti o celú cirkev“. Nie je teda nič nezvyčajné, keď sa pápež rozhodne obrátiť sa s prosbou o pomoc a radu na toto kolégium alebo na jeho vybraných členov. Práve oni majú privilegované postavenie v rámci kléru a je prirodzené, že ich reakcia na akúkoľvek podobnú žiadosť smerujúcu od najvyššieho veľkňaza sa nesie v duchu poslušnosti a vedomia veľkej miery zodpovednosti.
všetky (partikulárne) cirkvi, má k dispozícii kolégium biskupov celého sveta ako poradný orgán

Keď sa pápež František rozhodol ustanoviť ad hoc poradný orgán pozostávajúci z ôsmych členov kardinálskeho zboru, nijako nenarušil svoj primát medzi biskupmi Katolíckej cirkvi. Naopak, takéto konanie je plne v súlade s platnými normami cirkvi a jej učením. V tomto duchu sa vyjadril aj substitút Štátneho sekretariátu Svätej stolice, Angelo Becciu, v rozhovore, ktorý poskytol portálu Vatican Insider: „Toto je poradný, nie rozhodovací orgán a naozaj si neviem predstaviť, ako by rozhodnutie pápeža Františka mohlo ľudí viesť k spochybňovaniu jeho primátu.“

Ak by sa aj niektorým takýto krok javil ako prinajmenšom „podozrivý“ a váhali by nad jeho správnosťou alebo zmysluplnosťou, stále sa možno oprieť o vedomie osobitného daru chariziem, ktorými disponujú biskupi, vrátane pápeža. Svedčí o tom aj vyhlásenie Kongregácie pre náuku viery Dominus Iesus, kde sa v čl. 6 píše: „...Duch Svätý, Duch Ježiša Krista, učí ,plnú pravdu´ (Jn 16, 13) apoštolov a ich prostredníctvom celú cirkev všetkých čias“.

Kto by teda pochyboval o správnosti (vo svojej podstate čisto ľudského a svojou povahou administratívneho) nedávneho rozhodnutia pápeža, môže si byť istý, že vedenie „loďky cirkvi“ nie je v konečnom dôsledku v jeho rukách, ale v rukách toho, „ktorý nedovolí, aby sa potopila“, ako to zdôraznil Benedikt XVI. vo svojom rozlúčkovom príhovore počas svojej poslednej generálnej audiencie.

Marián Sekerák

Foto: flickr.com

Vittorio Messori

Slová pápeža Františka o korupčnej a homosexuálnej loby vo Vatikáne neostali bez mediálnej odozvy. Aj keď prepis jeho vyjadrení, ktoré zazneli počas súkromného rozhovoru so zástupcami latinskoamerických rehoľníkov, nie je doslovný, rešpektovaní vatikanisti nepochybujú o ich pravdivosti.

Odvolávajú sa pri tom aj na reakciu hovorcu Svätej stolice Fedrica Lombardiho, ktorý nedementoval obsah pápežových slov. Povedal len, že udalosť nebude komentovať, keďže mala privátny charakter. „Nie je tajomstvom, že problém existuje,“ reagoval vatikanista denníka La Stampa Andrea Tornielli.

John Allen, Jr. z portálu National Catholic Reporter sa termínu „loby“ vyhýba. „V každom prípade však osoby, ktoré vedú dvojitý život – zo sexuálnych, finančných či akýchkoľvek iných dôvodov – často pociťujú prirodzenú spriaznenosť s ľuďmi, ako sú oni.“ Zhoduje sa s ním aj taliansky spisovateľ a životopisec pápežov Vittorio Messori. Podľa oboch sú klerici s dvoma tvárami ľahko vydierateľní. V dôsledku toho už nekonajú v spolupráci s pápežom v prospech cirkvi, ale proti nemu. Messori uvádza príklad istého preláta, ktorý bol kvôli svojím homosexuálnym vzťahom vydieraný tým, že mal zabezpečiť vsunutie istých formulácií do vatikánskych dokumentov.

Andrea Tornielli

Podľa Messoriho je všeobecne známou skutočnosťou, že monosexuálne prostredie, akým sú kláštory, semináre, ale aj armáda, priťahuje vo zvýšenej miere jedincov s homosexuálnou orientáciou. Rovnako ako Allen sa však vyhýba slovu „loby“, keďže si netrúfa posúdiť mieru organizovanosti týchto ľudí. „Nie vždy je medzi gaymi vôľa vytvárať nejakú skupinu,“ myslí Messori, podľa ktorého Rím, ako každé iné veľkomesto, vytvára priestor pre anonymitu.

Vittorio Messori dodáva, že „niektoré osobitne rozbúrené reakcie proti gayom môžu byť občas znakom utajenej alebo potláčanej homosexuálnej orientácie“. Podobne to vidí aj Michael Sean Winters z portálu National Catholic Reporter: „Homosexuálne orientovaní preláti sú nezriedka najviac konzervatívni a tradicionalistickí, rozhodne protestujú proti akejkoľvek zmienke na témy ako sú homosexuálne zväzky či rovnosť práv.“

John Allen, Jr.

Citovaní vatikanisti si myslia, že František sa pri reforme Rímskej kúrie bude usilovať, aby boli eliminované záujmové skupiny najrôznejšieho charakteru. „Jasne pochopil, že kardinálmi z celého sveta bol zvolený s reformným mandátom,“ konštatuje vatikanista Allen. Podľa Tornielliho to v prostredí, „kde sú anonymné listy na dennom poriadku a kde najpoužívanejším obvinením na zničenie protivníka je obvinenie z homosexuality“, bude veľmi zložité. Podľa amerického filozofa Michaela Novaka však bude úspech Františkovho pontifikátu posudzovaný práve podľa reformy vatikánskeho prostredia.

Imrich Gazda

Súvisiace články:
Bezák a homoloby
Taliansky sociológ: Za útokmi na pápeža je homosexuálna loby

Foto: wikipedia.org, twitter.com

Desiatky slovenských farností žili počas víkendu kňazskými vysviackami a primíciami. Vo Vatikáne bolo udalosťou týždňa stretnutie pápeža Františka s anglikánskym prímasom Justinom Welbym.

František zaslal audioposolstvo nevidiacim. Nech je vo vašej duši vždy Božie svetlo, odkázalúčastníkom letného pobytu Talianskej únie nevidiacich a slabozrakých pápež František. Jeho slová si 75 nevidiaci mohlo vypočuť vďaka audionahrávke.

Zomrela najstaršia rehoľníčka. Začiatkom uplynulého týždňa zomrela 105-ročná sestra Teresita, najstaršia rehoľníčka na svete. Viac ako 86 rokov prežila v španielskom kontemplatívnom kláštore Buenafuente del Sistal. Opustila ho len dvakrát – nakrátko počas španielskej občianskej vojny a v roku 2011 kvôli stretnutiu s pápežom Benediktom XVI. Sestra Teresita vstúpila do kláštora práve v deň jeho narodenia, 16. apríla 1927. Viac o sestre Teresite tu.

Pápež diskutoval s biskupmi. Vo štvrtok sa František stretol s členmi generálneho sekretariátu biskupskej synody. Namiesto pripraveného prejavu, ktorí dostali len v písomnej podobe, s nimi diskutoval o aktuálnych témach, ktoré by sa mohli stať témou najbližšej synody. Hovorili napríklad o predmanželskom spolužití a rodinnej pastorácii, reforme Rímskej kúrie, „ľudskej ekológii“, laicizme a sekularizácii či o novej evanjelizácii, ktorá bola témou poslednej synody. Počas stretnutia František povedal, že osobne dokončí encykliku o viere, ktorú začal písať ešte jeho predchodca Benedikt XVI.

Rokovania s Vietnamom. V piatok sa po štvrtýkrát stretli zástupcovia Svätej stolice a Vietnamskej socialistickej republiky, aby diskutovali o vzájomných vzťahoch. Vatikán sa dlhodobo, ale zatiaľ neúspešne usiluje o prítomnosť pápežského veľvyslanca v krajine. Deň na to pápež vymenoval dvoch pomocných biskupov pre diecézy Hung Hoá a Vinh.

Biely dom navrhol veľvyslanca pri Svätej stolici. Prezident Catholic Relief Services (CRS), 66-ročný Kenneth F. Hackett by sa mal stať novým veľvyslancom USA pri Svätej stolici. V piatok to oznámil Biely dom. Potrebný je ešte súhlas senátu. Podľa arcibiskupa Denisa J. Maddena z Baltimoru, kde CRS sídli, ide o skvelú voľbu. Hackett by bol desiatym veľvyslancom USA vo Vatikáne. V úrade by nahradil hispánskeho teológa Miguela H. Diáza, ktorý svoju misiu skončil v novembri minulého roka.

Anglikánsky prímas u pápeža. V piatok sa František stretol canterburským arcibiskupom Justinom
Welbym, ktorý je hlavou 80-miliónového anglikánskeho spoločenstva. „Drahý brat, kráčajme k jednote bratsky spojení v láske, s pohľadom upretým jedine na Ježiša Krista, nášho staršieho brata,“ prihovoril sa pápež arcibiskupovi Welbymu, ktorý sa svojho úradu ujal len dva dni po Františkovej intronizácii. Z tohto dôvodu na inauguračnej slávnosti chýbal.

Vzťahy medzi hlavami katolíkov a anglikánov sú v posledných desaťročiach veľmi dobré. Emeritný pápež Benedikt XVI. udržiaval hlboko priateľské vzťahy s Welbyho predchodcom Rowanom Williamsom, pričom obaja dobrovoľne rezignovali na svoj úrad. Kým oni pochádzali z akademického prostredia, František a Welby prišli z „terénu“. Súčasný anglikánsky prímas kedysi pôsobil ako manažér v ropnej spoločnosti a – rovnako ako František – sa často vyjadruje ku kríze finančného systému a dôsledkoch pre chudobných. Veľmi dobré vzťahy má aj s katolíckym prímasom Anglicka a Walesu Vincentom Nicholsom, ktorý ho vo Vatikáne sprevádzal.

Okrem súkromného stretnutia oboch lídrov bola v programe aj spoločná modlitba, obed v Dome sv. Marty a stretnutie s kardinálom Kurtom Kochom, predsedom Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov. Na vlastnú žiadosť Welby navštívil aj hrob blahoslaveného Jána Pavla II.

Blahoslavený novinár. V talianskom Capri bol v sobotu blahorečený novinár Odoardo Focherini, ktorý počas Druhej svetovej vojny zachránil viac ako 100 Židov. Nakoniec sám zomrel v nemeckom koncentračnom tábore. Jeruzalemské múzeum a pamätník holokaustu Jad Vašem mu udelilo vyznamenanie Spravodlivý medzi národmi. Viac tu.

Predseda Európskej komisie u pápeža. František sa v sobotu prvýkrát oficiálne stretol s predsedom Európskej komisie Josém Manuelom Barrosom. Spolu hovorili o súčasnej medzinárodnej situácii, európskej integrácii, ekonomickej kríze, vplyve nezamestnanosti na rodiny a mladú generáciu, ale aj o ochrane náboženskej slobody a kresťanských menšín. „Hovorí sa, že portugalčina je zle vyslovovaná španielčina,“ vtipkovali obaja pred novinármi. Rodným jazykom súčasného pápeža, ktorý pochádza z Argentíny, je španielčina, kým Barroso je Portugalčan.

V uplynulom týždni pápež prijal aj slovinskú premiérku Alenku Bratušekovú a 70-člennú skupinu francúzskych senátorov a poslancov. „Princíp laicity, ktorý upravuje vzťah medzi francúzskym štátom a rozličnými náboženstvami, nesmie znamenať nevraživosť k náboženskej skutočnosti alebo vylúčenie náboženstiev z verejnej sféry a z diskusií, ktoré tento priestor vytvárajú,“ povedal František.

Kňazské a diakonské vysviacky. Počas víkendu v jednotlivých slovenských diecézach prebiehali diakonské a kňazské vysviacky. V nedeľu sa tak vo viacerých mestách a obciach konali slávnostné primície – prvá omša novokňaza v rodisku. Prehľad novokňazov tu.

V Ríme o evanjeliu života. Počas víkendu sa v Ríme v rámci Roka viery konalo stretnutie s názvom Evanjelium života. „Zvolanie takéhoto stretnutia pápežom je niečím výnimočným. Do Ríma tak smerujú cesty zástupcov hnutia za život z celého sveta, aby spoločne a verejne dali najavo vďaku za významnú encykliku Jána Pavla II. Evangelium Vitae a vyjadrili chuť a odhodlanie preniesť jej princípy a odporúčania do praxe,“ povedal pre TK KBS slovenský zástupca Marek Michalčík. S účastníkmi podujatia sa počas nedeľnej omše na Námestí sv. Petra stretol aj pápež František. „Človek si často nevolí život, neprijíma ,evanjelium života´, ale nechá sa viesť ideológiami a spôsobmi myslenia, ktoré kladú životu prekážky, nerešpektujú ho, pretože vychádzajú zo sebectva, vlastných záujmov, zištnosti, moci, z pôžitkárstva a nie z lásky a snahy o dobro druhého,“ povedal pápež vo svojej homílii.

Harley Davidson vo Vatikáne. Pri príležitosti 110. výročia vzniku značky Harley Davidson sa asi 35 000 motoristických fanúšikov zišlo počas víkendu v Ríme. Keďže, ako sa píše vo vatikánskom komuniké, „Boh jazdí na Harleyi po uliciach večného mesta“, v piatok bola pre motorkárov slúžená omša v Bazilike sv. Petra. V nedeľu sa asi 1 400 „harleyákov“ zhromaždilo na Námestí sv. Petra a v jeho okolí, aby sa stretli s pápežom Františkom počas modlitby Anjel Pána.

Imrich Gazda

Diáre z predchádzajúcich týždňov nájdete tu.

Foto: news.va, archbishopofcanterbury.org, tkkbs.sk

Zázrak vykonaný na príhovor Jána Pavla II. odobrila po lekárskej, aj teologická komisia. Po očakávanom súhlase kardinálov a biskupov z Kongregácie pre kauzy svätých to bude už len na rozhodnutí pápeža. O Františkovom „áno“ však nikto nepochybuje.

Teologická komisia Kongregácie pre kauzy svätých potvrdila nevysvetliteľnosť zázračného uzdravenia na príhovor Jána Pavla II. začiatkom týždňa. Rovnaké stanovisko zaujala v polovici apríla aj lekárska komisia. Už o dva týždne sa stretnú kardináli a biskupi, ktorí sú členmi kongregácie, aby vyjadrili svoj názor. Po ich súhlase bude na ťahu už len pápež František, ktorý podpíše dekrét a na verejnom konzistóriu oznámi dátum svätorečenia.

Najčastejšie sa špekuluje o nedeli, 20. októbra, a to hneď z niekoľkých dôvodov: bude končiť Rok viery vyhlásený Benediktom XVI., uplynie 35 rokov od nástupu Karola Wojtyłu na pápežský stolec a v tých dňoch sa slávi liturgická spomienka blahoslaveného Jána Pavla II. „Farára sveta“, ako bol prezývaný Ján Pavol II., za svätého vyhlási pápež s podobným pastoračným štýlom, konštatuje portál Vatican Insider. „Pôjde o silný signál pre katolíkov po celom svete v dobe, ktorá si žiada hodnoverných svedkov,“ dodáva kardinál Velasio De Paolis, ktorý bol blízkym spolupracovníkom troch posledných pápežov.

Na rozdiel od procesu blahorečenia poľského pápeža, kde boli známe takmer všetky detaily uzdravenia francúzskej rehoľnice Marie Simone-Pierre z Parkinsonovej choroby, sa o aktuálnom zázračnom uzdravení nevie takmer nič. „Prefekt Kongregácie pre kauzy svätých Angelo Amato nariadil všetkým, vrátane postulátora Sławomira Odera, maximálnu diskrétnosť až do definitívneho rozhodnutia kardinálov,“ uvádza Vatican Insider. Hovorí sa len, že k uzdraveniu istej ženy malo dôjsť 1. mája 2011, teda presne v deň, kedy Benedikt XVI. vyhlásil Jána Pavla II. za blahoslaveného. Či sa emeritný pápež zúčastní aj slávnosti jeho svätorečenia, je zatiaľ neznáme.

Ján Pavol II. sa tak po Piovi X. môže stať druhým svätým pápežom 20. storočia. A nesporne aj jedným z „najrýchlejších“ svätcov. Predbehol by tak populárneho pátra Pia, ktorého osobne vyhlásil za blahoslaveného, aj svätého. V rozpätí len troch rokov.

Imrich Gazda

Súvisiace články:
Kardinál Cottier: Dôležité rozhodnutia Jána Pavla II. boli často nepochopené
Benedikt XVI. blahorečí Pavla VI. možno už v roku 2013

Foto: wikipedia.org

Pred niekoľkými dňami boli zverejnené mená tohtoročných nositeľov Ceny Josepha Ratzingera. Prestížne ocenenie bude udeľované už po tretíkrát.

Po prvýkrát sa stane jej nositeľom nekatolícky teológ, ktorým je profesor Richard A. Burridge, anglikánsky kňaz a dekan londýnskej Kingʹs College. Vo svojej výskumnej činnosti sa špecializuje na Nový zákon. Druhým oceneným bude nemecký laik a teológ Christian Schaller (na obr.), viceprezident Nadácie Josepha Ratzingera v Regensburgu, ktorá vydala kritickú edíciu opera omnia emeritného pápeža.

Mená laureátov ceny, ktorá pre svoju prestíž krátko po vzniku dostala neoficiálne pomenovanie „Nobelova cena za teológiu“, oznámil kardinál Camillo Ruini, predseda vedeckého výboru vatikánskej Nadácie Josepha Ratzingera/Benedikta XVI., ktorá bola založená 1. marca 2010. Jej predsedom je Mons. Giuseppe Antonio Scotti, ktorý je zároveň pridruženým sekretárom Pápežskej rady pre spoločenské komunikačné prostriedky a riaditeľom vydavateľského domu Libreria Editrice Vaticana. „Richard Burridge“, povedal kardinál Ruini na tlačovej konferencii, „je dnes jednoznačne výnimočným zjavom na poli biblických štúdií, a to nielen v anglicky hovoriacej oblasti. Osobitným spôsobom výrazne prispel v oblasti historického a teologického rozpoznania neoddeliteľného prepojenia evanjelií s Ježišom z Nazareta.“ Christian Schaller bude ocenený „nielen pre svoj príspevok do teologických štúdií, ale tiež kvôli svojej úlohe, akú zohral v publikovaní kompletného diela Josepha Ratzingera. Toto vydanie má výnimočnú dôležitosť pre budúce štúdium inšpirované myslením Josepha Ratzingera – Benedikta XVI., ktoré je hlavným účelom našej nadácie“.

Ocenenie bude obom nominovaným odovzdané na záver trojdňového sympózia, ktoré sa uskutoční v Ríme 24.-26. októbra. Jeho témou bude „Evanjeliá: príbeh a kristológia. Výskum Josepha Ratzingera“. Na sympóziu vystúpia so svojimi príspevkami okrem iných významných hostí aj kardináli Prosper Grech a Angelo Amato.

Vlani získal cenu americký jezuita Brian A. Daley a francúzsky filozof Rémi Brague (viac o vlaňajších laureátoch tu).

Marián Sekerák

Foto: fondazioneratzinger.va

Po odmietnutí tzv. vieroučnej preambuly dávajú členovia Spoločnosti sv. Pia X. (SSPX) ďalší jasný signál o svojom postoji ku katolíckej cirkvi. Dobrovoľne sa zriekli ďalších zmierovacích rozhovorov.

Urobili tak najnovším vyhlásením, ktoré podpísali traja biskupi SSPX 27. júna vo francúzskom meste Ecône. V ňom v dvanástich bodoch opätovne zdôrazňujú svoj názor na Druhý vatikánsky koncil, na súčasnú omšovú liturgiu, na ekumenizmus, medzináboženský dialóg a kolegialitu biskupov. Všetko toto z rozličných dôvodov odsudzujú, resp. neuznávajú. Deklarujúc „lásku k cirkvi“ dobrovoľne odmietajú cirkev, ako aj zmierenie, ktoré sa im tak ako nikdy doteraz ponúkalo počas pontifikátu Benedikta XVI.

Členovia SSPX vo vyhlásení pripomínajú, že sa odmietajú stotožniť s „hermeneutikou reformy v kontinuite“ – čo je postoj k II. vatikánskemu koncilu, ako ho viackrát zdôraznil aj emeritný pontifik. Koncilové dokumenty považujú za preniknuté duchom „sekulárneho a profánneho humanizmu“. Koncil podľa nich vytvoril „nový typ magistéria“, ktorý „nemá nijaké korene v Tradícii“. Aj kvôli tomu údajne veľká časť kléru podľa nich už „viac nevidí v našom Pánovi a katolíckej cirkvi jedinú cestu spásy“. V dôsledku toho ani „najvyšší pontifik nevykonáva efektívne plnosť svojej autority“, vzdajúc sa svojej moci v prospech biskupskej kolegiality. Latinský rítus sv. omše považujú za „preniknutý ekumenickým a protestantským duchom, demokraciou a humanizmom, ktoré vyprázdňujú obeť kríža“. Za jedinú správnu cestu uchovania tradíciu považujú tú, ktorú v roku 1970 nastúpil francúzsky arcibiskup Marcel Lefebvre (na obr.) založením spoločnosti.

Najnovšie vyhlásenie bolo vydané pri príležitosti 25. výročia nelegitímnej biskupskej konsekrácie Bernarda Tissiera de Mallerais, Alfonsa de Galarretu, Bernarda Fellaya a Richarda Williamsona, ktorá sa uskutočnila 30. júna 1988 v meste Ecône. Hlavným svätiteľom bol bez pápežského dovolenia arcibiskup Marcel Lefebvre s emeritným brazílskym biskupom Antôniom de Castro Mayerom ako spolusvätiteľom. Nasledujúci deň, 1. júla, vydala Kongregácia pre biskupov dekrét podpísaný jej vtedajším prefektom, kardinálom Bernardinom Gantinom, ktorým vysviacku označila za schizmatický čin, prostredníctvom ktorého (latae sententiae) boli všetci aktéri automaticky exkomunikovaní z katolíckej cirkvi. Dekrét o sňatí tejto exkomunikácie vydala tá istá kongregácia 21. januára 2009 z poverenia Benedikta XVI. Biskup Williamson, ktorý sa stal známym aj popieraním holokaustu, bol 4. októbra 2012 vylúčený zo Spoločnosti sv. Pia X. z dôvodu „neautorizovaného“ udeľovania sviatosti birmovania v Rio de Janeiro.

Marián Sekerák

Foto: wikipedia.org

Súvisiace články autora na Postoy.sk: Lefébvristi opäť neprekvapili. Vatikánu povedali „Nie“, „Vyznávame Krédo, nie názory koncilu“, tvrdia lefébvristi

Má niečo po tridsiatke, nie je jedináčik, pochádza z USA a pracoval v civilnom zamestnaní. Toto je profil priemerného amerického novokňaza, ktorý bol vysvätený v minulom roku.

V amerických diecézach v roku 2012 pribudlo 497 novokňazov. Tvrdí to štúdia, ktorú každoročne zverejňuje Centrum pre aplikovaný výskum v apoštoláte na Georgetownskej univerzite vo Washingtone. Sedemnásty ročník prieskumu novokňazov ukázal, že ich priemerný vek je 35,5 rokov. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi je to vyššie číslo. Najmä kvôli tomu, že aj keď väčšina novokňazov bola vo veku 32 rokov, štvrtina vysvätených mala už po štyridsiatke.

Dve tretiny čerstvých kňazov sú belosi. K hispánskemu pôvodu sa prihlásilo len 15 percent. Toto číslo je prekvapujúce, keďže Hispánci tvoria až tretinu americkej katolíckej komunity. Naopak, pomer novokňazov ázijského pôvodu je veľmi vysoký – 10 percent. Traja z desiatich novokňazov sa narodili mimo územia USA. Väčšina sa prisťahovala z Mexika, Vietnamu, Kolumbie, Poľska, Filipín alebo Nigérie. Mnohí boli vysvätení po 14 rokoch pobytu v USA.

Takmer dve tretiny novokňazov – 62 percent – pred vstupom do seminára pracovali na plný úväzok. Najčastejšie ako účtovníci a poisťovací agenti. Štyri percentá slúžili v ozbrojených silách a 23 percent vstúpilo do seminára hneď po skončení vysokej školy. Väčšinou študovali filozofiu alebo teológiu (23 %), ekonómiu (17 %), no našli sa medzi nimi aj umelci (16 %).

Kňazskému povolaniu prajú početnejšie rodiny. Len 3 percentá novokňazov nemajú žiadnych súrodencov. Viac ako polovica uviedla, že majú aspoň dvoch súrodencov a v 40 percentách prípadov do kňazského seminára vstúpili práve najstarší synovia.

Monika Marušicová

Foto: bologna.chiesacattolica.it

Rozhovor s církevním analytikem Imrichem Gazdou rok po odvolání arcibiskupa Róberta Bezáka.

Uplynul rok od odvolání arcibiskupa Róberta Bezáka, ale přesto není oficiálně jasné proč. Je alespoň díky neoficiálním zprávám jasnější proč musel odstoupit?
Skloňovalo se více důvodů, ty nejzávažnější hovořili o různých morálních pochybeních. Přesto, že na ně Bezákovi kritici kládli důraz a že je prověřovali zkušení novináři, kteří jsou věřící a znají vnitrocírkevní prostředí, ani jeden z nich nebyl potvrzený. Naopak, kardinál Duka pro váš portál přímo řekl, že Bezák nebyl odvolaný na základě nějakého morálního deliktu, ale že celá kauza vypovídá o slovenské politicko-církevně-náboženské situaci. Tato slova jsou velmi zásadní a výmluvná.

Myslíte, že papež František by mohl jeho případ přehodnotit? Z více stran je slyšet, že o případu ví...
Samozřejmě, Bezákův případ může být revidovaný. I když papežové nemění rozhodnutí svých předchodců velmi často. František však ukázal chuť měnit věci, které nefungují, přičemž o dění v církvi nechce vědět jen zprostředkovaně přes úřady římské kúrie anebo nunciatúry, ale podle možností přímo. Nedávno měl s papežem o Bezákově případě hovořit kardinál Duka, seznámit se měl i s peticí, kterou podepsalo 15 000 lidí, takže je zjevné, že se cosi děje.

V srpnu skončí emeritnímu trnavskému arcibiskupovi tzv. sabatický rok, co ho čeká potom?
Ideální by bylo, kdyby byl Bezák zařazený do normálního církevního života co nejdříve, ještě před skončením sabatického roku. Jako človek, který sloužil církvi už za totality a i v pozici církevního hodnostáře dokázal přinášet evangelium do „existenciálních periférií“, o kterých hovoří papež František, nemůže zůstat jen tak pohozený na ulici. Dobrá vůle je však potřebná na obou stranách.

Bezákův návrat do Trnavy je asi vyloučen, mohl by ale působit v zahraničí například v Česku? Kdo by mu musel takové místo nabídnout?
V posledním čase se velmi hovoří o pozici apoštolského nuncia, která je spjatá s arcibiskupským úřadem, který už Bezák má. O jeho dalším působení však musí rozhodnout papež a následně ho informovat, ať už osobně anebo přes nuncia na Slovensku.

Situace od začátku budí značné emoce, jak případ změnil slovenskou katolickou církev? Světící pražský biskup Václav Malý například otevřeně v rozhovoru pro Českou televizi řekl: "Hlavně to rozdělilo slovenskou společnost a slovenskou církev. Ty důsledky nejsou dobré."
Je dobré, že kardinálové Duka, Vlk či biskup Malý nastavují zrcadlo dění na Slovensku. Situaci u nás znají a zároveň od ní mají potřebný odstup.
Kauza Bezák zakývala slovenskou církví tak silně, jak to nikdo nečekal. U mnohých věřících vyvolala potřebu ptát se a projavovat svůj názor. Lidé se stali vnímavější na to, co se v církvi děje, kdo jak koná, jaké rozhodnutí se přijímají. Kromě mnoha vnitřních zranění a zklamaní je zde stále mnoho nedořečeného...

Co by podle Vás celou situaci nejlépe zklidnilo?
Papež František často hovoří o vzájemné otevřenosti, milosrdenství a pokoře. To je recept pro všechny aktéry kauzy. K chybám došlo na obou stranách. I když konstitutivním prvkem církve je jednota, neměl by se budovat její falešný obraz. Nezbytná je i spravedlnost. Odpovědnost by měla být vyvozena vůči všem, kteří úmyslně selhali bez ohledu na to, kde v celém případě stojí.

Vít Luštinec

Rozhovor bol prevzatý so súhlasom portálu Christnet.cz.

Ďalšie články ku kauze Bezák nájdete tu.

Rožňavský biskup Vladimír Filo požiadal Saleziánov don Bosca, aby opustili územie jeho diecézy. Dôvody nie sú známe. Saleziánky ostávajú v diecéze aj naďalej.

Biskup Filo oznámil saleziánom, že s nimi v meste Rožňava nepočíta, už pred rokom. Na oplátku im ponúkol správu novozriadenej farnosti v Lučenci. Rehoľníci mu odkázali, že sú ochotní pracovať aj v oboch mestách. Podľa slov saleziánskeho provinciála Karola Maníka boli pripravení v Rožňave opustiť budovu v centre mesta, ktorú zrekonštruovali a mali od diecézy v prenájme, a stiahnuť sa na Sídlisko Juh.

Z biskupského úradu však prišla žiadosť, aby k 28. júnu saleziáni opustili diecézu úplne. „Pomenovanie dôvodov, resp. prečo sa tak biskup rozhodol, ponechávame na ňom,“ napísali saleziáni vo svojom vyhlásení. Diecéza však o dôvodoch mlčí, na otázky médií nereaguje. Nepomohla ani petícia, ktorú veriaci osobne doručili biskupovi. Ten dosiahne kánonický vek 75 rokov, kedy musí každý cirkevný hierarcha abdikovať, o rok a pol.

Biskupský úrad napokon pristúpil k menšiemu kompromisu a povolil saleziánom ostať v meste do konca leta. „Na prázdniny je pripravených mnoho aktivít a podujatí s mladými a pre mladých. Počas týchto mesiacov prebehne komunikácia medzi rehoľou a biskupstvom ohľadom ukončenia nájmu,“ opísal pre Svet kresťanstva nasledujúce týždne hovorca saleziánov Peter Novák.

K vzniknutej situácii sa rozhovoril koncom júna počas omše v Rožňave saleziánsky provinciál Karol Maník: „Preinvestovali sme milióny korún pre zveľadenie domu a jeho okolia, aby mohol naplno slúžiť, aj keď nebol náš.“ Dodal, že aj saleziáni sú len ľudia a dopustili sa chýb. „Chcem sa za to ospravedlniť vám, aj pánovi biskupovi. Niektoré nám asi nevie odpustiť, neboli úmyselné, a niekedy to možno ani neboli chyby iba uhol pohľadu.“

Kázeň saleziánskeho provinciála Karola Maníka.

V závere kázne spomenul, že aj don Bosco prišiel do konfliktu s biskupom, ale keď sa ich spor dostal až do Vatikánu, stiahol sa. „Dnes nikto nepozná meno toho biskupa. Ale don Bosca pozná celý svet. Lebo je svätý,“ povedal Maník a dodal: „Vidíte, história sa možno opakuje.“

Prítomných povzbudil, že aj keď saleziáni z diecézy odídu, Don Bosco v nej ostane. „Bude tu prítomný cez naše sestry saleziánky, cez saleziánskych spolupracovníkov a cez všetkých vás, ktorí ste dostali saleziánsku formáciu. Jeho dielo nekončí, práve naopak.“

Počas 23 rokov pôsobenia v meste prišli so saleziánmi do kontaktu mnohí veriaci, ktorí neskrývajú smútok z ich odchodu. Rozlúčiť sa s nimi prišli počas omše, na ktorej bol prítomný už aj nový kňaz Stanislav Kocúr. Či budú môcť saleziáni počas leta verejne slúžiť omše, záleží na ňom.

„Žiadna iná organizácia v meste nemá toľko aktívnych dobrovoľníkov pre prácu s deťmi, ani takú podporu verejnosti, ako práve saleziáni,“ napísal na portáli infoRoznava.sk Michal Valaštek. „Dôvodov, prečo by saleziáni v Rožňave ostať mali, je teda nespočetne veľa. Nepoznáme však dôvod, prečo by saleziáni mali odísť.“

Imrich Gazda

Súvisiace články: Rožňavské bilbordy asi narážajú na generálneho vikára

Foto: wikipedia.org

Odkaz solúnskych bratov je aktuálny aj po 1150 rokoch od ich príchodu na územie niekdajšej Veľkej Moravy. Aj keď trochu inak, než počas ich života.

Pri príležitosti 1150. výročia príchodu solúnskych bratov sa po celom Slovensku koná veľké množstvo podujatí. Okrem ústredných osláv v Nitre za účasti osobitného pápežského vyslanca, slovinského kardinála Franca Rodého, ktoré sú spojené s pestrým programom, sú to aj ďalšie lokálne podujatia.

Koncom júna bol vyhodnotený projekt žiakov cirkevných škôl Banskobystrickej diecézy Spoznaj svojich otcov, ktorý sa konal pod záštitou diecézneho biskupa Mariána Chovanca. Jednou zo súťažných kategórií bol aj návrh na reklamný plagát celého projektu (obr.).

Súčasný – ekumenický aspekt cyrilo-metodskej misie – zdôrazní aj stretnutie veriacich Katolíckej a Pravoslávnej cirkvi na Slovensku. Ekumenická pobožnosť sa bude konať 5. júla v Univerzitnom kostole sv. Štefana na Zvolenskom zámku.

Už tradičné podujatie, Deň otvorených dverí, zorganizujú v ten istý deň dobrovoľníci projektu Katarínka. Pôjde o možnosť navštíviť zrúcaninu kostola a kláštora sv. Kataríny z polovice 17. storočia, ktorý je situovaný asi 20 km severne od Trnavy. Okrem bohoslužby je na programe predstavenie rekonštrukčných prác, historické divadlo, aj turistické prehliadky.

Marián Sekerák

Súvisiace články:
Cyril a Metod - vzory novej evanjelizácie
Arcibiskup Cyril Vasiľ: Naozaj máme cyrilo-metodský náboženský kult?
Pápeži o sv. Cyrilovi a Metodovi

Foto: Banskobystrická diecéza

Pri príležitosti odhalenia sochy sv. Michala, archanjela vo Vatikánskych záhradách sa na verejnosti znovu ukázal Benedikt XVI. Opäť po boku svojho nástupcu.

V piatok bola v záhradách Mestského štátu Vatikán odhalená päť metrov vysoká bronzová socha archanjela Michala. Vytvoril ju taliansky umelec Giuseppe Antonio Lomuscio, ktorý vyhral medzinárodnú súťaž zorganizovanú Governatorátom Mestského štátu Vatikán. Iniciatívu naplánoval a schválil ešte Benedikt XVI., ktorý sa slávnosti osobne zúčastnil.

Pápež František pri tejto príležitosti zasvätil Vatikán archanjelovi Michalovi, ako aj sv. Jozefovi, na sviatok ktorého sa 19. marca uskutočnila inauguračná omša jeho pontifikátu. Vo svojom príhovore povedal, že význam slávnosti zapadá do aktuálneho Roku viery. "Michal bojuje za obnovu Božej spravodlivosti, obhajuje Boží ľud pred jeho nepriateľmi, a predovšetkým pred diablom. (...) Táto socha nám pripomína, že zlo je prekonané, žalobca bol odhalený, jeho hlava rozdrvená, lebo spása bola dosiahnutá raz navždy skrze Kristovu krv. (...) Na našej ceste a v životných skúškach nie sme sami, sme sprevádzaní a podporovaní Božími anjelmi, ktorí nám ponúkajú, povedal by som, svoje krídla, aby nám pomohli prekonať toľko nebezpečenstiev..."

Emeritný rímsky biskup vlastný prejav nepredniesol. Podľa Gianniho Valenteho z portálu Vatican Insider rozdávané úsmevy svedčili o jeho dobrej kondícii. Správu o zdraví Josepha Ratzingera nedávno priniesol aj nemecký psychiater, teológ, spisovateľ a poradca troch vatikánskych inštitúcií Manfred Lütz, ktorý ho osobne navštívil začiatkom júna. Pre Vatikánsky rozhlas uviedol, že stretnutie s ním "bolo veľmi dôverné a veselé. Benedikt XVI. vyzeral tak, ako ho poznám odjakživa, bol celkom duchaprítomný. (...) Reagoval pohotovo - keď som napríklad niečo v rozhovore zopakoval, povedal mi: "To ste mi už ale hovorili". Je stále vtipný, čo vždy patrilo k jeho povahe." Podľa Lütza emeritný pápež dodal, že Františkova teológia sa zhoduje s jeho vlastnou.

Dnešná udalosť vo Vatikánskych záhradách sa uskutočnila v deň, kedy bola zverejnená prvá Františkova encyklika s názvom Lumen fidei. Podpísal ju 29. júna, na sviatok apoštolov Petra a Pavla, teda v ten istý deň, kedy svoju poslednú encykliku Caritas in veritate v roku 2009 podpísal Benedikt XVI. Novú encykliku pápež nedávno označil za "dielo štyroch rúk", keďže pri jej príprave čerpal z podkladov emeritného pontifika.

Súčasný a emeritný rímsky biskup sa na verejnosti spolu ukázali už tretíkrát. Prvýkrát sa osobne stretli v rezidencii Castel Gandolfo, krátko po Františkovom zvolení, bez účasti širšej verejnosti. Druhé stretnutie sa odohralo po prílete Benedikta XVI. do Vatikánu, kde prebýva v bývalom kláštore Mater Ecclesiae.

Marián Sekerák

Foto: facebook.com/DonGuidoMarini

Na oslavách 1150. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda sa na Velehrade zišlo viac pútnikov ako v Nitre.

Na cyrilo-metodské slávnosti sa v Nitre zišlo viac ako sto kňazov, dvadsať biskupov, najvyšší ústavní činitelia SR a niekoľko tisíc pútnikov. Slávnostnej svätej omši pred relikviou sv. Cyrila predsedal pápežský legát, slovinský kardinál Franc Rodé, emeritný prefekt Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života. Liturgiu koncelebrovali predseda Rady európskych biskupských konferencií, kardinál Péter Erdő, predseda Konferencie biskupov Maďarska a kardinál Vinko Puljić, predseda Konferencie biskupov Bosny a Hercegoviny. Spoločne s nimi ju slávili biskupi a delegáti z Čiech, Poľska, Rakúska, Ukrajiny, Chorvátska a Talianska.

Krátko pred začiatkom národnej púte dorazila na Svätoplukovo námestie do Nitry skupina cyklistov, ktorá putovala tri týždne z gréckeho Solúna po stopách Cyrila a Metoda. Siedmi cyklisti z Nitry vo veku od 58 do 68 rokov absolvovala 17 etáp – každá z nich merala približne sto kilometrov.

Bohoslužbu otvoril duchovný správca Slovenskej katolíckej misie v Ríme Martin Kramara, ktorý prečítal list od pápeža Františka. V pozdrave, ktorým zároveň poveril kardinála Rodého účasťou na cyrilo-metodskom jubileu, zdôraznil, že „slávnostná spomienka výročia ich príchodu má slúžiť nielen k povzbudeniu viery Slovákov, ale tiež k tomu, aby tieto Pánove polia zo spoločných osláv nabrali silu, priniesli hojné plody a zakúsili bohaté duchovné milosti“.

Kardinál Rodé vo svojej homílii ocenil, že bratom zo Solúna sa „v pomerne krátkom čase podarilo vytvoriť základy slovanského literárneho jazyka, ktorý sa stal podkladom moderných slovanských kultúr“. Podľa kardinála mal knieža Rastislav vo chvíli, keď žiadal misionárov pre Slovanov, presný politický zámer a nepriamo aj náboženskú víziu „vytvoriť podmienky pre politickú a kultúrnu samostatnosť, zriadením nezávislej cirkevnej provincie s vlastnou hierarchiou a slovanským liturgickým jazykom“. V závere kardinál Rodé vyzval Slovákov „k vernosti Kristovmu evanjeliu v silnom povedomí príslušnosti k Cirkvi svätej. Toto má podstatný význam nielen pre budovanie spravodlivej a prosperujúcej vlasti, ale je aj najistejšou zárukou pre budúcnosť našej európskej civilizácie“.

Oslavy na Velehrade.

Po prijímaní generálny vikár Nitrianskej diecézy Peter Brodek prečítal pápežov list adresovaný prezidentovi SR Ivanovi Gašparovičovi. Následne zaznel z úst podpredsedu KBS, banskobystrického biskupa Mariána Chovanca obsah listu pre pápeža, v ktorom biskupi Slovenska vyjadrujú poďakovanie za starostlivosť o cirkev na Slovensku. V závere slávnosti bola predstavená pamätná dvojeurová minca a poštová známka s vybojovanou pravou podobizňou solúnskych bratov.

Za účasti asi 60 000 pútnikov sa jubilejné oslavy príchodu Solúnskych bratov konali aj vo Velehrade. Prostredníctvom listu, ktorý prečítal olomoucký arcibiskup Jan Graubner, ich pozdravil aj pápež František. „Sprostredkuj všetkým účastníkom tejto oslavy naše slová a našu náklonnosť, s ktorou obíjmame tiež pastierov, predovšetkým arcibiskupa metropolitu pražského Dominika kardinála Duku, ktorý slávi sedemdesiate výročie svojho narodenia, a tiež celé spoločenstvo veriacich,“ napísal pápež. K českým susedom vyslal svojho legáta, chorvátskeho kardinála Josipa Bozanića, ktorý slúžil svätú omšu v lámanej češtine. Vo svojej homílii povedal, že najlepší preklad evanjelia, ktorý prichystali svätí bratia Cyril a Metod, bol ich život. „Vieme, že práve ľudia vedení vierou, ktorí sú pripravení žiť Kristovu lásku, zanechávajú najviditeľnejšiu stopu v ľudskom srdci i v dejinách národov. Také stopy dodnes rozoznávajú nielen veriaci, ale môžu ich pochopiť ľudia každej doby a kultúry,“ dodal kardinál.

Monika Marušicová

Súvisiace články:Svätí Cyril a Metod nerozdeľujú, ale spájajú

Foto: tkkbs.sk, tisk.cirkev.cz

Koncom minulého týždňa pápež František odsúhlasil svätorečenie svojich predchodcov Jána XXIII. a Jána Pavla II. Najmä v prvom prípade ide o nezvyčajné rozhodnutie.

Procesy blahorečenia a svätorečenia sú veľmi zložité a majú svoje presné pravidlá (viac tu). Za ich priebeh zodpovedá vatikánska Kongregácia pre kauzy svätých. V prípade oboch populárnych pápežov sa najprv Benedikt XVI. a teraz aj František rozhodli využiť svoju pozíciu najvyššieho zákonodarcu a štandardné postupy porušili.

Začatie procesu blahorečenia Jána Pavla II. oznámil Benedikt XVI. 13. mája 2005. Stalo sa tak len mesiac a niekoľko dní po jeho smrti, aj keď podľa platných pravidiel sa má so začatím procesu počkať päť rokov. Tento prípad však nie je precedensom. Vytvoril ho ešte samotný Ján Pavol II. v prípade Matky Terezy z Kalkaty, ktorej proces blahorečenia začal dva roky po jej smrti. Podľa vatikanistu Andreu Tornielliho musel pritom Benedikt XVI. „čeliť“ aj petícii kardinálov, z ktorých drvivú väčšinu vymenoval práve Ján Pavol II., aby blahorečenie prebehlo aklamačne, teda bez riadneho procesu.

K podobnej situácii došlo aj v prípade Jána XXIII. Giuseppe Alberigo – cirkevný historik, priamy účastník Druhého vatikánskeho koncilu a autor životopisu Jána XXIII. – vo svojej knihe Stručné dejiny II. vatikánskeho koncilu (Brno : Barrister&Principal, 2008) napísal, že niektorí účastníci koncilu žiadali, aby Jána XXIII., ktorý koncil zvolal, ten istý koncil vyhlásil po jeho smrti za svätého. Bez riadneho procesu a bez predchádzajúceho blahorečenia. Malo ísť „o akt piety voči koncilovému pápežovi, ale aj o záväzok vernosti, súvisiaci s líniou pokroku a obnovy, ktorú on sám vytýčil“, ako aj o návrat k tradícii prvých storočí. Pápež Pavol VI., ktorý v roku 1963 prebral rozbehnutý koncil, nebol tejto myšlienke naklonený. Hneď po skončení koncilu v roku 1965 však otvoril proces jeho blahorečenia. Jána XXIII napokon beatifikoval Ján Pavol II. 3. septembra 2000.

Súčasný pápež sa na rozdiel od Pavla VI. rozhodol urobiť závažnú výnimku, aby proces svätorečenia Jána XXIII. urýchlil. Povolil vyhlásenie za svätého bez toho, aby Kongregácia pre kauzy svätých schválila zázrak vykonaný na jeho príhovor. „Pápež má moc dišpenzovať od druhého zázraku, čo v tomto prípade využil,“ povedal hovorca Svätej stolice Federico Lombardi, podľa ktorého mnohí teológovia diskutujú, či je okrem zázraku nevyhnutného k blahorečeniu potrebný ďalší k svätorečeniu.

František v prípade Jána XXIII. nerozhodol svojvoľne. V oficiálnom komuniké Tlačového strediska Svätej stolice sa uvádza, že svojím rozhodnutím potvrdil predchádzajúce hlasovanie členov Kongregácie pre kauzy svätých, ktorí podporili takýto postup. Napriek preverovaniu mnohých informácií o možných zázrakoch na príhovor Jána XXIII. tak ostáva jediným potvrdeným uzdravenie rehoľníčky Cateriny Capitani v roku 1966.

Podľa hovorcu Lombardiho je možné, že Ján XXIII. a Ján Pavol II. budú svätorečení ešte do konca roka. Pravdepodobne sa tak nestane v októbri, keď uplynie 35 rokov od nástupu Karola Wojtyłu na pápežský stolec, ale v decembri po ukončení prebiehajúceho Roka viery. Definitívne rozhodnutie však padne až počas konzistória, na ktorom sa František stretne s kardinálmi, aby rozhodli o mieste a čase svätorečení, ako aj o tom, či prebehnú naraz alebo osobitne.

Imrich Gazda

Ďalšie články o Jánovi Pavlovi II. nájdete tu.

Foto: facebook.com/RomeReportsENG

Mladí Argentínčania sa vydali v šľapajach pápeža Františka do metra. K evanjelizácii si vybrali predovšetkým tie stanice, ktoré boli Bergogliovou najčastejšou zastávkou.

Na sviatok apoštolov Petra a Pavla sa mládež na podnet arcidiecézy Buenos Aires zhromaždila v staniciach metra s transparentmi a obrázkami pápeža Františka. Od okoloidúcich zbierali životné príbehy, myšlienky a modlitby. Mladí tak reagovali na pápežove výzvy, aby cirkev vyšla zo seba a vstúpila do bežného života človeka.

František sa podľa portálu Vatican Insider stal symbolom „existenčných periférii“, o ktorých často hovorí nielen ako pápež, ale na ktoré poukazoval už ako arcibiskup Buenos Aires. „Cirkev je povolaná, aby vyšla zo seba a vstúpila do periférii nielen geografických, ale tiež existenčných, ako sú tajomno hriechu, bolesti, nespravodlivosti, ignorancie a ľahostajnosti ku viere,“ povedal kedysi kardinál Bergoglio.

Po spoločnej evanjelizácii mladí zamierili na Námestie Plaza de Mayo, kde sa v katedrále konala spoločná vigília pred replikou kríža Svetových dní mládeže. Slávnostnú omšu viedol pomocný biskup Buenos Aires Eduardo Garcia. Arcibiskup Mario Aurelio Poli bol v tom čase vo Vatikáne, kde od pápeža Františka prijal na sviatok svätých Petra a Pavla pálium. Omša v katedrále bola inšpirovaná tromi kľúčovými slovami, ktoré používa František: odpustenie, modlitba a misia.

„Je to príležitosť ako osláviť a znovu prežiť momenty, ktoré sme zažili pred pár mesiacmi, keď zvolili José Maria Bergoglia za pápeža,“ povedal mládežnícky líder Mario Micelli. „Stále cítime, že je náš. Keď vidíme jeho gestá, pýtame sa sami seba, ako môžeme byť cirkvou, ktorá vyjde zo seba k iným. Keď sa pýtame, čo znamená podporiť tých, ktorí to potrebujú, uvedomili sme si, že to nemôžeme robiť bez misie, modlitby a reflexie,“ dodal Micelli.

Monika Marušicová

Foto: casasantaluisa24.it

Slávnostná atmosféra sa počas uplynulého víkendu presunula z Nitry na východ Slovenska. Rovnako aj pápežský legát Franc Rodé, ktorý za účasti tisícok veriacich celebroval hlavnú odpustovú omšu.

Tradičná levočská púť vyvrcholila v nedeľu odpustovou omšou na Mariánskej hore. Na slávnosti sa zúčastnili tisíce veriacich. Medzi nimi aj skupina mladých, ktorí tak zakončili štvordňové putovanie z Muráňa. Hlavným celebrantom bol emeritný prefekt Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, kardinál Franc Rodé. Pápež ho na Slovensko vyslal pri príležitosti osláv 1150. výročia príchodu Cyrila a Metoda. Slovinský kardinál začal homíliu krátkym príhovorom v slovenčine, no zostávajúci text prečítal spišský biskup Štefan Sečka.

V kázni kládol dôraz na pokoru a jednoduchosť podľa vzoru Ježišovej matky. „Mária – v jednoduchosti nazaretského domu – uprostred hrncov a krosien, uprostred sĺz a modlitieb, uprostred klbiek vlny a zvitkov Písma zažívala radosti bez zloby a dáva nám pochopiť, že práve v našej každodennosti, ktorú často považujeme za banálnu, môžeme zakusovať konkrétnym spôsobom dôverujúce odovzdanie sa do Božej vôle. V každodennosti sa nachádza stavenisko, kde sa budujú dejiny spásy, našej spásy a spásy tých, čo kráčajú vedľa nás,“ povedal kardinál Rodé.

V závere kancelár Biskupského úradu v Spišskej Kapitule Peter Majda prečítal pozdravný telegram z púte Svätému Otcovi. „Máme pevnú nádej, že pod ochranou patrónky Slovenska – Sedembolestnej Panny Márie a svätých Cyrila a Metoda, si na Slovensku aj v týchto pohnutých časoch, napriek rôznym škodlivým vplyvom, uchováme dedičstvo otcov – vzácny poklad katolíckej viery, ktorý aj vďaka Roku viery nanovo odkrývame,“ napísal spišský biskup v mene pútnikov.

„Myslím, že som to bol ja, kto tu dnes dostal odkaz. Viera, ktorú som tu našiel, je viera veľmi úprimná a veľmi hlboká, je to viera, ktorú vyznávajú jednotlivci, ale aj celý ľud. Je to veľký odkaz, ktorý Slovensko dalo mne i celej cirkvi,“ vyznal sa pápežský vyslanec novinárom.

Monika Marušicová

Foto: tkkbs.sk

Potomok emigrantov na pápežskom stolci nasmeroval svoju prvú cestu za hranice Ríma na utečenecký ostrov Lampedusa. Oltár, kalich, aj berla boli vyrobené z drevených plavidiel stroskotancov.

„Brána Európy“ sa pre 25 000 utečencov stala „morským cintorínom“. Asi toľko ich počas uplynulých dvadsiatich rokov zahynulo pri brehoch ostrova Lampedusa. Na ich pamiatku hodil pápež František do mora veniec zo žltých a bielych chryzantém.

„Kto je zodpovedný za krv týchto bratov a sestier?“ pýtal sa pápež vo svojej homílii. „Nikto! My všetci odpovedáme takto: nie som to ja, ja s tým nič nemám, to bude niekto iný, ja isto nie. Ale Boh sa pýta každého z nás: ,Kde je krv tvojho brata, ktorá volá ku mne?´.“ Na ostrove len krátko predtým pristála ďalšia loď so 166 utečencami. „Dnes sa nikto na svete necíti za toto zodpovedný; stratili sme zmysel pre bratskú zodpovednosť; klesli sme až ku pokryteckému postoju kňaza a služobníka oltára, o ktorých hovorí Ježiš v podobenstve o milosrdnom Samaritánovi,“ pokračoval pápež oblečený v kajúcom liturgickom rúchu fialovej farby, a so zvýšeným hlasom dodal: „Hľadíme na polomŕtveho brata na kraji cesty, možno si pomyslíme ,chudák´, a pokračujeme v našej ceste s tým, že to nie je naša úloha a máme pocit, že je všetko v poriadku.“

Jeho slová počúvali utečenci, väčšinou z Afriky, príslušníci pobrežnej stráže, ale aj miestni obyvatelia. Na ostrove, ktorého názov sa v Taliansku neustále skloňuje, ich žije asi 6 000. „Ste malým ostrovom, ale dávate príklad solidarity!“ ďakoval im pápež, ktorý podrobil súčasnú „kultúru blahobytu“ a „globalizáciu ľahostajnosti“ tvrdej kritike. „Kto plakal nad smrťou týchto bratov a sestier? Kto plakal pre týchto ľudí, čo boli na lodi? Pre mladé matky, ktoré držali na rukách svoje deti? Pre týchto mužov, ktorí chceli niečo pre zabezpečenie svojich rodín? Sme spoločnosťou, ktorá zabudla plakať, spolucítiť bolesť. Globalizácia ľahostajnosti nás obrala o schopnosť plakať!“

V závere svojho príhovoru František žiadal Boha o odpustenie pre všetkých, ktorí nejavia záujem o utrpenie blížnych, ale aj pre tých, ktorí „robia anonymné sociálno-ekonomické rozhodnutia, ktoré dláždia cestu pre drámy, ako je táto“. Práve politici však na Lampeduse chýbali. Podľa denníka La Stampa sa miestny arcibiskup a starostka rozhodli zabrániť zneužitiu pápežovej cesty tým, že nepozvali žiadnych politických predstaviteľov. „Nie“ si musel vypočuť aj vicepremiér Angelino Alfano, ktorý pochádza z tohto kraja.

„Na omši som nebola už niekoľko rokov, ale tentokrát som cítila, by som tu mala byť,“ zdôverila sa Alessia Binci, jedna z 15 000 účastníkov stretnutia s Františkom. „Zasiahla ma spontánnosť, s ktorou pápež prichádza do sŕdc ľudí. Nie je tam žiadna faloš. Hovorí jednoducho, ale ide k podstate.“

Imrich Gazda

Foto: facebook.com/DonGuidoMarini

Pápež František dnes vymenoval za nového trnavského arcibiskupa doterajšieho apoštolského administrátora Jána Oroscha.

Biskup Orosch bol po minuloročnom odvolaní arcibiskupa Róberta Bezáka vymenovaný za apoštolského administrátora Trnavskej arcidiecézy. Pápež František sa rozhodol ponechať správu arcidiecézy v jeho rukách a vo štvrtok na poludnie ho povýšil do úradu arcibiskupa.

"Som si vedomý všetkých svojich nedostatkov a hriešnosti. Iba s dôverou v Božiu pomoc, milosrdenstvo a ochranu, ako aj pomoc mojich spolubratov v biskupskej a kňazskej službe, prijímam úplne a bezvýhradne rozhodnutie Svätého Otca Františka o mojom menovaní do služby trnavského arcibiskupa," uviedol vo vyhlásení čerstvý arcibiskup.

Ján Orosch v máji oslávil 60. narodeniny. Za kňaza bol vysvätený 6. júna 1976, za biskupa 2. mája 2004. Najprv pôsobil ako pomocný biskup v Bratislavsko-trnavskej arcidiecéze, kde bol aj generálnym vikárom arcibiskupa Jána Sokola. Po rozdelení arcidiecézy v roku 2008 sa stal pomocným biskupom novozriadenej Trnavskej arcidiecézy. Na jej čele nahradil v roku 2009 Jána Sokola redemptorista Róbert Bezák. Po jeho odvolaní 2. júla 2012 bol biskup Orosch vymenovaný za apoštolského administrátora.

Okrem Jána Oroscha sa v posledných dňoch skloňovali aj mená bratislavského pomocného biskupa Jozefa Haľka a riaditeľa Arcibiskupského úradu v Bratislave Tibora Hajdu.

Menovanie arcibiskupa Oroscha je už druhým v tomto roku. V polovici apríla bol za pomocného biskupa Prešovskej gréckokatolíckej archieparchie menovaný jezuita Milan Lach. Biskupskú vysviacku prijal 1. júna v Ľutine.

Imrich Gazda

Súvisiace články:Trnavský administrátor Orosch: Niektorí stále spochybňujú rozhodnutie pápeža

Foto: abu.sk

Na Svetové dni mládeže (SDM) sa zatiaľ oficiálne zaregistrovalo približne 320 000 pútnikov. Organizátori pritom počítali s viac ako s dvoma miliónmi mladých. Dôvodmi nižšieho záujmu môžu byť protesty v uliciach Brazílie či vysoké cestovné.

Medzinárodné stretnutie mládeže sa začne už na budúci týždeň, no podľa britského denníka The Telegraph sa zatiaľ prihlásila menej ako štvrtina z očakávaného počtu. Nižší záujem spôsobil organizátorom škrt cez rozpočet. Podľa The Telegraph mali peniaze z registračných poplatkov pokryť 70 percent nákladov pobytu pápeža Františka, pre ktorého budú SDM prvou zahraničnou apoštolskou cestou v úrade. Vatikán mal údajne o chýbajúcich 30 miliónov eur požiadať brazílsku vládu. Arcidiecéza Rio de Janeiro akékoľvek finančné problémy poprela.

Organizátorov SDM znepokojila aj vlna protestov, ktorá sa nedávno prehnala brazílskymi ulicami. Arcibiskup Rio de Janeiro Orani João Tempesta však vo Vatikánskom rozhlase vo Vatikánskom rozhlase zdôraznil, že „demonštrácie v žiadnom prípade neohrozia pokojný priebeh svetových dní. Medzinárodné stretnutie mládeže je udalosť, ktorú si všetci vážia a ktorú každý očakáva“.

Generálny sekretár Brazílskej biskupskej konferencie Leonardo Steiner k tomu dodal, že „samotní manifestujúci naliehajú na to, aby sa protesty nezmenili v násilie“. Zástupcovia biskupskej konferencie sa už stretli s brazílskou prezidentku Dilmou Rousseffovu, aby s ňou hovorili o bezpečnosti pápeža a pútnikov. Prezidentka v snahe upokojiť situáciu pristúpila ku konkrétnym krokom a na stretnutí s primátormi a guvernérmi navrhla vypísanie referenda o politickej reforme, ktorú protestujúci požadujú.

Bezpečnostné dôvody dokonca priviedli nemeckých biskupov k rozhodnutiu neodporúčať mladým, aby sa zúčastnili medzinárodného stretnutia v Brazílii. Markus Hartmann z Nemeckej biskupskej konferencie pre Vatican Insider povedal, že prítomní kňazi budú osobne zodpovedať za to, aby sa neplnoletým nič nestalo. Napriek tomu sa na stretnutie s pápežom chystá iba 2500 mladých z Nemecka. V porovnaní s minulými rokmi ide o výrazný pokles. V roku 2008 cestovalo do Sydney 6000 účastníkov, o tri roky neskôr ich do Madridu putovalo až 16 500.

Pozitívnou informáciou je však mediálny záujem o podujatie. V Rio de Janeiro sa už akreditovalo vyše 5 500 novinárov, pričom v Madride ich bolo len necelých päťtisíc. Zvýšený záujem súvisí najmä s prítomnosťou pápeža Františka, rodáka zo susednej Argentíny.

Monika Marušicová

Súvisiace články:Na nového pápeža sú zvedaví aj mladí. Čakajú ho v Rio de Janeiro

Foto: rio2013.com

František sa rozhodol netráviť dovolenku v Castel Gandolfo, ale pápežskú rezidenciu úplne neobišiel. Počas nedeľnej návštevy sa stretol s miestnymi veriacimi a zamestnancami pápežských víl. V miestnom observatóriu sa zaujímal o meteorit, ktorý spadol v Buenos Aires.

Začiatkom leta František prekvapil informáciou, že horúce letné mesiace nebude tráviť v prirímskom pápežskom letovisku v Castel Gandolfo, ale zostane v Dome sv. Marty. Miestni obyvatelia, ktorí vítajú pápežov od konca 16. storočia, však o vzácneho návštevníka neprišli úplne. František v nedeľu pricestoval, aby sa stretol s obyvateľmi, zamestnancami pápežskej rezidencie a s komunitou jezuitov, ktorí spravujú tunajšie Vatikánske observatórium.

František z Ríma necestoval vrtuľníkom, ako mali vo zvyku jeho predchodcovia, ale autom. Privítal ho miestny biskup Marcello Semeraro a starostka Milvia Monachesi. Pred poludňajšou modlitbou Anjel Pána na námestí sa stretol s vyše päťdesiatimi stálymi zamestnancami pápežských víl. Osobne mu ich predstavil dlhoročný správca rezidencie Saverio Petrillo.

„Boh vždy chce toto: milosrdenstvo, nie všetkých odsudzovať, nie! Milosrdenstvo srdca, pretože on je milosrdný,“ prihovoril sa František pred modlitbou Anjel Pána. V krátkom zamyslení sa zameral na podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi. Na námestí a v okolitých uličkách ho počúvalo takmer 20 000 ľudí. V závere vyzval k modlitbe za blížiace sa Svetové dni mládeže, ktorých sa osobne zúčastní na budúci týždeň.

Zaujímavosťou je, že František sa veriacim neprihováral z balkóna, ale spred brány do rezidencie. „Tá brána, ktorá sa s istým smútkom zavrela večer 28. februára, aby pozdravila Benedikta XVI., sa znovuotvorila, aby svetu povedala, že pápež je uprostred svojho ľudu,“ napísal Michelangelo Nasca z portálu Vatican Insider.

Popoludní si pápeža užila miestna komunita jezuitov, ktorá s ním obedovala vo Vatikánskom observatórium. Jeho teleskopy sa nachádzajú v kupolách priamo nad pápežskými apartmánmi. „Privítali sme pápeža, ukázali sme mu priestory, ktoré máme tu v Castel Gandolfe, nejaké staré cenné knihy, napríklad kópiu knihy od Kopernika, Isaaca Newtona a dokonca aj Reformu gregoriánskeho kalendára,“ opísal Františkovu návštevu riaditeľ observatória José Gabriel Funes. Podľa portálu Vatican Insider sa pápež obzvlášť zaujímal o meteorit, ktorý spadol v Buenos Aires a v súčasnosti je vystavený v tunajšom laboratóriu meteoritov.

František sa na pamiatku podpísal na pergamen, na ktorom sa nachádzajú podpisy všetkých pápežov od Pia XI. Rovnako ako František, aj Ján Pavol II. navštívil observatórium hneď v prvom roku svojho pontifikátu. Súčasný pápež navštívil Castel Gandolfo už druhýkrát - v marci sa tu stretol s emeritným pápežom Benediktom XVI.

Imrich Gazda

Súvisiace články:
Castel Gandolfo: Miesto, kde oddychuje emeritný pápež
Pápeži v Castel Gandolfo: dnes vrtuľníkom, kedysi s pompou na koči

Foto: facebook.com/CatholicNewsService

DIÁR (23): Hostia z Vatikánu, pápež o karierizme, festival Lumen

Vzdáva sa pápež svojho primátu? Odpoveď "tradicionalistom"

Vatikanisti o homoloby: Kňazi s dvojitým životom sú ľahko vydierateľní

DIÁR (24): Anglikánsky prímas u pápeža, kňazské vysviacky, motorkári vo Vatikáne

Svätorečenie Jána Pavla II. je na spadnutie

Laureáti „teologickej nobelovky“ 2013

Lefebvristi sa rozhodli ukončiť dialóg s Rímom

Typický americký novokňaz? Beloch z viacdetnej rodiny vo veku 35 rokov

Je dobré, když kardinálové Duka, Vlk či biskup Malý nastavují zrcadlo dění na Slovensku

Saleziáni v Rožňave ostávajú do konca leta. Potom musia odísť

Svätí Cyril a Metod nerozdeľujú, ale spájajú

František a Benedikt XVI. sa ukázali spolu na verejnosti. Emeritný pápež sa cíti dobre

Cyrilo-metodské oslavy v Nitre vyvrcholili za prítomnosti troch kardinálov

Ján XXIII. a Ján Pavol II.: Neštandardné procesy svätorečenia

Argentínska mládež evanjelizuje v metre. Podľa vzoru cestujúceho Bergoglia

Cyrilo-metodské oslavy vystriedala levočská púť

Prvá Františkova cesta viedla na „ostrov sĺz“. Nezvítal sa s politikmi, ale s utečencami

Novým trnavským arcibiskupom sa stal doterajší apoštolský administrátor Ján Orosch

RIO 2013: Registrovaných pútnikov je výrazne menej ako sa čakalo

František sa v Castel Ganolfe zaujímal o argentínsky meteorit