Od úmrtia sv. Brigity 23. júla 1373 uplynie 640 rokov. Sv. Terézia Benedikta z Kríža (sviatok 9. augusta), známa aj pod občiansky menom Edita Steinová, bola svätorečená pred pätnástimi rokmi, 11. októbra 1998, dnes už blahoslaveným a čoskoro svätým Jánom Pavlom II. Obe boli tým istým pápežom 1. októbra 1999 prostredníctvom apoštolského listu Spes aedificandi vyhlásené - spolu so sv. Katarínou Sienskou - za spolupatrónky Európy. Okrem nich sme si v lete pripomenuli aj ďalších patrónov starého kontinentu: sv. Benedikta z Nursie (11. júla) a sv. Cyrila a Metoda, ktorých sviatok ako patrónov Európy sa síce slávi 14. februára, no u nás a v Českej republike sme ich oslávili ako slovanských vierozvestov 5. júla.
Patronát sv. Brigity a sv. Edity nad Európou nie je náhodný. Ján Pavol II. v spomínanom liste objasňuje, že ku kroku vyhlásiť ich za spolupatrónky ho viedol ich život a osobná svätosť, ktorá „sa prejavila v dejinných okolnostiach a v kontexte "zemepisných" oblastí“. Panoráma svätosti je síce rozsiahla, píše pápež, no rozhodol sa zvoliť si práve svätosť so ženskou tvárou „v rámci prozreteľnostnej tendencie, ktorá sa v cirkvi a v spoločnosti našich čias potvrdzuje stále jasnejším uznaním dôstojnosti a darov, ktoré má len žena“.
Obe ženy boli verejne známymi už počas svojho pozemského života, obe obohatili duchovnú spisbu originálnymi dokumentmi, obe lipli k charizme rehoľného života, obe sa nebáli obrátiť s výzvami na vtedajších pápežov, a napokon, obe dostali dar mystických duchovných zážitkov.
Brigita Švédska
Brigita mala s manželom Ulfom Gudmarssonom osem detí s rozličnou povahou, pričom jedným z nich bola aj Katarína Švédska, doteraz oficiálne nekanonizovaná svätica. Po spoločnej púti do Santiaga de Compostela v roku 1341 sa s manželom rozhodli zasvätiť Bohu. Ulf vstúpil do cisterciánskeho kláštora v švédskom opátstve Alvastra, kde krátko nato zomrel. Brigita sa ako vdova utiahla, stala sa františkánskou terciárkou a založila kláštor a neskôr aj novú rehoľu Najsvätejšieho Spasiteľa, ktorú v roku 1370 schválil pápež Urban V. Ešte predtým, v roku 1349, putovala s dcérou Katarínou po Taliansku, kde navštívili mnohé pútnické miesta u uctievali relikvie svätých. Po založení rehole putovali tiež do Svätej zeme, kde Brigita dostala viacero zjavení spätých s osobou Ježiša Krista.
Videnia ukrižovaného Ježiša mávala už ako sedemročná. Svoje vízie, ako aj plody daru proroctva, spísala v osemdielnej knihe Revelationes ("Zjavenia"). Nešetrila prísnymi upozorneniami, a to aj v prípade mravnej reformy kresťanského ľudu, vrátane kléru. Vyzývala pápežov, v tom čase sídliacich vo francúzskom Avignone, aby sa vrátili späť do Ríma. Jej spiritualita sa vyznačovala zameraním na Kristovo utrpenie a úctu k Panne Márii. Známou sa stala aj pre svoj asketický život, putovanie a službu chorým a pútnikom. Dostala tiež milosť mystického zasnúbenia sa s Kristom. Kanonizovaná bola Bonifácom IX. v roku 1391. V októbri 2010 jej jednu zo svojich katechéz venoval Benedikt XVI.
Dramatický príbeh zakončený násilnou smrťou predstavuje život Edity Steinovej. Narodila sa v niekdajšej Nemeckej ríši vo Vratislave, v súčasnom Poľsku, 12. októbra 1891 ortodoxným židovským rodičom. Ako šestnásťročná sa začala považovať za ateistku. Neskôr študovala filozofiu, psychológiu, históriu a germanistiku. Navštevovala prednášky fenomenologického filozofa Edmunda Husserla, ale aj filozofa Maxa Schelera, ktorého "hosťujúce prednášky o náboženských otázkach spôsobili trhlinu v jej neviere“ (Letz, 2002, s. 308). Dizertačnú prácu pod Husserlovým vedením s názvom Zum Problem der Einfühlung ("O probléme empatie") obhájila v roku 1918, odkedy sa začalo jej profesionálne akademické pôsobenie. Po náhodnom prečítaní životopisu sv. Terézie z Avily v knižnici jednej svojej priateľky povedala: „Toto je pravda!“ Na druhý deň si kúpila katechizmus a malý misál (porov. Letz, 2002, s. 311). Po nejakom čase navštívila bohoslužbu, pri ktorej dostala milosť pochopiť celú vierouku. Nechala sa pokrstiť, čím sa stala členkou Katolíckej cirkvi. Napriek tomu cítila súnáležitosť so svojimi židovskými koreňmi. Neskôr vstúpila do karmelitánskeho kláštora, kde na výslovnú žiadosť predstavených ďalej filozoficky tvorila.
Vzhľadom na svoj etnický pôvod bola Terézia Benedikta počas Druhej svetovej vojny zatknutá v holandskom kláštore a spolu s vlastnou sestrou prevezená do koncentračného tábora Osvienčim, kde obe zahynuli v plynovej komore. Ich telá boli následne spopolnené.
Vo svojej teologicko-filozofickej tvorbe rozvíjala tzv. vedu kríža, ktorú zhmotnila vo svojom hlavnom diele Kreuzeswiessenschaft ("Veda kríža"). Inšpirovala sa karmelitánskou spiritualitou, najmä odkazom sv. Jána z Kríža a sv. Terézie z Avily. Ján Pavol II. pripomenul v homílii v roku 1998 počas jej kanonizácie skutočnosť, že sestra Terézia Benedikta odmietla nepriamy návrh na záchranu pred deportáciou: „Nerobte to! Prečo by som mala byť ušetrená? Či to nie je správne, že by som mala odmietnuť akúkoľvek výhodu, ktorú som získala svojím krstom? Keby som nemohla zdieľať podiel mojich bratov a sestier, môj život by bol v istom zmysle zničený.“ O rok na to v už spomínanom apoštolskom liste Spes aedificandi napísal: „Vyhlásiť dnes Editu Steinovú za spolupatrónku Európy znamená vyvesiť na horizont starého kontinentu zástavu úcty, znášanlivosti, prijatia, ktorá pozýva mužov a ženy pochopiť sa a prijať sa napriek etnickým, kultúrnym a náboženským rozdielom, aby vytvorili skutočne bratskú a sesterskú spoločnosť.“
Rovnako ako v prípade sv. Brigity, aj na sv. Editu Steinovú sa zameral Benedikt XVI. vo svojej katechéze 13. augusta 2008. Jej filozofický odkaz zrevidoval okrem iných aj významný súčasný škótsko-americký filozof Alasdair MacIntyre v knihe Edith Stein: A Philosophical Prologue, 1913-1922 (Plymouth : Rowman and Littlefield, 2006). V roku 2008 bola busta sv. Terézie Benedikty z Kríža pridaná do Walhally – siene slávy nemeckého národa v bavorskom Regensburgu.
Marián Sekerák
Použitá literatúra:
Letz, Ján: Mystičky Západu: Inšpirácia pre kresťanskú filozofiu a teológiu. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 2002.
Súvisiace články:
Pred 70 rokmi v Osvienčime zomrela Edita Steinová. Pápeža žiadala, aby nemlčal
Rýnska Sibyla učiteľkou cirkvi?
Pápež vyhlási nových cirkevných učiteľov
Foto: wikipedia.org, edithstein.nl
