Vatikán nečakane zverejnil príhovor, ktorý si pred marcovou voľbou pápeža vypočuli kardináli - volitelia v Sixtínskej kaplnke. Autorom otvorených slov je maltský kardinál Prospero Grech.Vatikanista Sandro Magister na svojom portáli
Chiesaupozornil, že v najnovšom vydaní úradnej publikácie Svätej stolice
Acta Apostolicae Sedis došlo k nevídanej inovácii. Vatikán zverejnil celú
„predvolebnú“ meditáciu (s. 352-357), ktorú si kardináli – volitelia vypočuli na začiatku konkláve z úst svojho kolegu, 87-ročného maltského kardinála kardinála Prospera Grecha.
V čl. 52 apoštolskej konštitúcie
Universi Dominici gregis z roku 1996, ktorá upravuje situáciu uprázdneného pápežského stolca a voľbu novej hlavy cirkvi, pápež Ján Pavol II. nariadil, aby jeden z vybraných duchovných predniesol kardinálom zhromaždeným v Sixtínskej kaplnke „rozjímanie (...) o ťažkej úlohe, ktorá im je zverená, a následne o nevyhnutnosti, aby konali podľa správneho úsudku pre blaho univerzálnej cirkvi“. Až doteraz boli tieto meditácie určené len kardinálom - voliteľom. Prinášame najdôležitejšie pasáže príhovoru kardinála Grecha.
„...Nemám v úmysle vytvoriť identikit nového pápeža a viac-menej prezentovať plán aktivít budúceho pontifika. Táto veľmi delikátna úloha patrí Duchu Svätému, ktorý nás v uplynulých desaťročiach obdaroval sériou vynikajúcich Svätých otcov. Mojím úmyslom je načrtnúť na základe Svätého písma niektoré úvahy, ktoré by nám mali pomôcť pochopiť, čo chce Kristus od svojej cirkvi... (...)
Po svojom vzkriesení Ježiš posiela apoštolov do celého sveta, aby robili učeníkov zo všetkých národov a krstili ich v mene Otca, Syna a Ducha Svätého (Mt 29, 19). Cirkev toto činí predstavujúc evanjelium bez kompromisov, bez zrieďovania slova... (...) Keď sa niekto pokúša o kompromisy s evanjeliom, vyprázdňuje jeho vlastnú ,dynamis´, ako keď sa ktosi usiluje odňať výbuch od ručného granátu. (...)
Ďalšia vec je to, čo sa o nás pravdivo hovorí, ako sa to stalo v mnohých obvineniach z pedofílie. Vtedy musíme byť pokorní pred Bohom a človekom a usilovať sa vykoreniť zlo za každú cenu, ako to robil – prejavujúc svoj veľký zármutok – Benedikt XVI. Iba týmto spôsobom môžeme opäť získať dôveryhodnosť pred svetom a poskytnúť príklad úprimnosti. Dnes mnohí ľudia neprichádzajú k viere v Krista, pretože jeho tvár je zatemnená alebo skrytá za inštitúciou, ktorá trpí deficitom transparentnosti. Ale ak sme nedávno plakali nad mnohými nepríjemnými udalosťami, ktoré postihli klérus a laikov, dokonca aj v pápežskej domácnosti, musíme si uvedomiť, že tieto zlá – akokoľvek veľké môžu byť – ak sa porovnajú s istými zlami v dejinách cirkvi, nie sú ničím iným než prechladnutím. A tak ako boli tieto prekonané s Božou pomocou, rovnako aj súčasná kríza bude prekonaná. Veď aj prechladnutie sa musí liečiť, aby sa nestalo zápalom pľúc.
![]()
Diabolský duch sveta, toto ,tajomstvo neprávosti´ (2 Sol 2, 7), sa ustavične pokúša infiltrovať do cirkvi. Navyše, nezabúdajme na varovanie prorokov starovekého Izraela, aby sme nehľadali spojenectvá s Babylonom alebo Egyptom, ale nasledovali čistú ,politica ex fide´, dôverujúc výlučne Bohu (porov. Iz 30, 1; 31,1-3; Oz 12,2) a jeho zmluve. Odvahu! Kristus odhaľuje naše mysle, keď vyhlasuje: ,Dúfajte, ja som premohol svet´ (Jn 16,33). (...)
Nie menej jednoduchou úlohou pre budúceho pápeža bude udržať jednotu samotnej Katolíckej cirkvi. Medzi ultratradicionalistickými a ultraprogresivistickými extrémistami, medzi kňazmi, ktorí rebelujú proti poslušnosti, a tými, ktorí nerozpoznávajú znamenia čias, tu vždy bude nebezpečenstvo malých schiziem, ktoré nielenže ničí cirkev, ale ide aj proti Božej vôli: jednota za každú cenu. Ale jednota neznamená uniformitu. Je zjavné, že toto nezatvára dvere vnútrocirkevnej diskusii prítomnej v celých dejinách cirkvi. Všetci sú slobodní vyjadriť svoje myšlienky o úlohe cirkvi, ale malo by ísť o návrhy v súlade s ,depositum fidei´, ktoré má pontifik spolu s ostatnými biskupmi za úlohu strážiť. (...)
Na Západe, prinajmenšom v Európe, je v súčasnosti kresťanstvo v kríze. (...) Panuje nevzdelanosť a nevšímavosť nielen voči katolíckej náuke, ale dokonca aj voči ABC kresťanstva. Pociťujeme preto naliehavosť novej evanjelizácie, ktorá začína čistou kerygmou a jasnými vyhláseniami smerom k neveriacim, nasledované sústavnou katechézou posilňovanou modlitbou. Pán nikdy nie je porazený ľudskou nedbanlivosťou a zdá sa, že zatiaľ čo sa mu v Európe zatvárajú dvere, on si ich otvára kdekoľvek inde, najmä v Ázii. A dokonca aj na Západe Boh nezabúda pre seba ochraňovať zvyšok Izraela, ktorý nepokľakol pred Baalom, zvyšok, ktorý môžeme nájsť hlavne v mnohých laických hnutiach, obdarených odlišnými charizmami, ktoré predstavujú silný príspevok k novej evanjelizácii. (...)
Vyznávajúc, že Duch Svätý je dušou cirkvi, neberieme ho vždy do úvahy v našich plánoch o cirkvi. On prestupuje všetky sociologické analýzy a historické predpovede. On prevyšuje škandály, vnútornú politiku, ambície a sociálne problémy, ktoré vo svojej komplexnosti zakrývajú tvár Krista, ktorá musí žiariť dokonca aj spomedzi mračien. Počúvajme sv. Augustína: ,Apoštoli videli Krista a verili v cirkev, ktorú nikdy nevideli; my vidíme cirkev a musíme veriť Kristovi, ktorého nevidíme. Pridržiavajúc sa pevne toho, čo vidíme, prídeme k videniu toho, ktorého teraz nevidíme´ (Homília 328, 3) (...)
V roku 1961 Ján XXIII. prijal na audiencii v tejto Sixtínskej kaplnke diplomatické zbory akreditované pri Svätej stolici. Poukázal na dominantnú postavu Krista – Sudcu na Michelangelovej freske a povedal im, že Kristus príde súdiť aj skutky jednotlivých národov v dejinách. Nachádzate sa v tej istej kaplnke, pod postavou Krista, ktorý má ruku pozdvihnutú nie aby rúcal, ale aby osvetľoval vašu voľbu, ktorá by mala byť ,secundum Spiritum´, nie ,sedundum carnem´ (podľa Ducha, nie podľa tela, pozn. red.). (...) Týmto spôsobom bude zvolený nie váš, ale skutočne Jeho (...).“
Z angličtiny preložil
Marián Sekerák Viac o konkláve 2013 nájdete tu.Foto: wikipedia.org, augustinians.net